Zachraňuje to len sila románovej predlohy Nicka Hornbyho a zaujímaví herci.
Cesty eurokoprodukcií sú nevyspytateľné – to nám musí stačiť ako vysvetlenie, prečo britskí a nemeckí producenti poverili filmovou adaptáciou románu anglického spisovateľa Nicka Hornbyho málo známeho francúzskeho režiséra Pascala Chaumeila.
Všeobecná pretvárka
Tvorca reklamných šotov, asistent Luca Bessona pri nakrúcaní filmov Leon, Piaty element a Johanka z Arcu, režisér televíznych seriálov a dvoch romantických hraných filmov dostal možnosť nadviazať na tradíciu britských romantických komédií.
Román A Long Way Down z roku 2005 je zaujímavý formou i obsahom. Príbeh striedavo rozprávajú v prvej osobe samotní aktéri, ktorí sa posledný večer v roku stretli na streche londýnskeho vežiaka Topper's House s rovnakým úmyslom skončiť život. Postavy sú pútavé vtipné presvedčivé charaktery.
Arogantný egoistický televízny moderátor Martin Sharp, ktorého zničila ľúbostná aféra. Nevyrovnaná, zakomplexovaná a večne nešťastne zamilovaná dcéra prominentného politika Jess Crichtonová. Starostlivá matka postihnutého syna Maureen, ktorá stráca silu obetovať život dospelému dieťaťu, pripútanému na vozík. A napokon americký hudobník J. J. Maguire, ktorý po rozpade kapely stratil zmysel života. Všetci klamú sebe i okoliu, každý sa pretvaruje a žije v ilúziách, no nikto vlastne nechce naozaj zomrieť.
Nikto z nich na Silvestra ani nezomrie a napriek svojej rozdielnosti sa všetci štyria dohodnú vydržať spolu do sviatku sv. Valentína. Počas šiestich týždňov sa zblížia, absolvujú exotickú dovolenku, ale predovšetkým majú príležitosť spoznať sa, zmieriť sa sami so sebou a nájsť zmysel ďalšieho života – alebo jeho dobrovoľného konca.
Hornby to všetko dokáže napísať tak, že mu veríte a napriek morbídnosti aj tragike je to zábavné.
Páchateľom je scenárista
Scenárista televíznych seriálov Jack Thorne má za sebou jediný celovečerný film How I Live Now, ktorému kritika vyčítala nedbanlivo napísané postavy a neprehľadné vzťahy. Tento svoj dar si ponechal. Z charakterov spravil typy a figúrky, zo vzťahov tézy a z citov gýč, čím príbeh dokonale sterilizoval. Bezzubá réžia, zredukovaná vlastne iba na aranžovanie záberov, nevládala vytvoriť pútavých hrdinov a obdariť ich zábavnými interakciami.
Sharp (Pierce Brosnan) je karikatúra televíznej celebrity, Maureen (Toni Collette) zhmotňuje utrpenie materinského sebaobetovania a J. J. (Aaron Paul) je neurčitý, neuchopiteľný. Záujem, zvedavosť a sympatie vzbudzuje Imogen Poots v role nešťastnej popletenej Jess. Prečo sa títo ľudia dali dohromady, vydržali spolu, ba vytvorili akúsi rodinu, nevedno. Zrejmé nie je ani to, či im táto insitná skupinová terapia pomohla, lebo viaceré motívy i postavy vyznievajú dostratena.
Príbeh sa veľmi trápi, kým sa dovlečie do konca, ktorý všetci očakávajú už od začiatku. O rozuzlení nemôže byť reč, pretože tu nie je nič, čo by sa dalo zauzliť. Prekvapenie sa nekoná. A bez napätia nepríde ani uvoľnenie. Našťastie, na plátne sú zaujímaví herci, námet má silu a z filmu občas zavanie čosi z pôvabu i kvalít románovej predlohy, takže úsilie tvorcov priblížiť sa žánru britských komédií aspoň navonok nevychádza celkom nazmar.
