Kukura si opäť zahral Kukuru

Po dvoch rokoch riaditeľ divadla Aréna opäť účinkoval v predstavení, ktorého hlavným hrdinom je on sám.

(Zdroj: DIVADLO ARÉNA)

Riaditeľ divadla Aréna sa po dlhej pauze opäť objavil v predstavení, ktorého je hlavným hrdinom.

Autobiografie sa píšu na sklonku života, ak človek už nemá iný plán. Píšu sa preto, aby si autor usporiadal myšlienky, aby bilancoval, akoby sumarizoval svoju múdrosť, životnú skúsenosť, názory estetické aj etické, predovšetkým svojej generácie. Vediac toto a s vedomím, že to má byť čo najvernejšie, bez kamufláží a uhýbania, autor čím viac má napísané, tým viac sa vyhýba zverejneniu, pretože sa obáva odsúdenia.

Nič z tohto však v prípade riaditeľa divadla Aréna Juraja Kukuru neplatí. Šokoval verejnosť už zamlada drsným typom herca, ktorý si vytvoril, odvždy sa s ním niesla aura nezávislosti a nemožnosti manipulovať s jeho slobodou. Toto základné gesto zamlada priam z neho sálalo, z jeho postoja, hlasu, pohadzovania hlavou s bradou vysoko a nepreniknuteľným, prudkým pohľadom. Dnes v jeho vráskach a slovách ostalo toto všetko ako so skutočnosťou konfrontovaná skúsenosť. Ako otázka, nie ako istota, a to je príjemné.

Aj keď hra má dve dejstvá, v každom z nich je skutočnosť členitá, vzťahujúca sa na rôzne časové pásma jedného autorského života. Túto časovú os podčiarkuje scéna - špirála s červeným kobercom na počiatku zrolovaným, ktorý sa vyroluje až pri vstupe starca na vozíku. Špirála okrem úchvatnej a pritom bežnej perspektívy, ktorá čaká každého človeka, má len jednu rekvizitu: je to stolička- vlastne kreslo, visiace „na háku“, no dostupné, občas stiahnuté dolu, no absolútne neisté. Priestor pred špirálou využívajú herci celý vrátane hľadiska. Javisko kontaktuje s hľadiskom aj inak, najmä civilnosťou prejavu hlavného protagonistu, ktorý hrá svoj vlastný život.

Začiatok je umiestnený časovo do prítomnosti. Motív rozladeného starého klavíra (minulosť), ktorú treba naladiť a ladí ho český ladič klavírov. V tej časti je aj starý kufor – žiadalo by sa povedať emigrantský kufor, o ktorom samotnom by sa dali písať romány, pretože odísť navždy, znamenalo „všetko“ podstatné si vziať so sebou. Na druhej strane javiska sedí mladý režisér (Alexander Bárta), len tichý, nič nehovoriaci, nič neznamenajúci partner na ktorého hlavu sa sypú všetky myšlienky skúseného, svet a domov porovnávajúceho hlavného protagonistu. Klobúk ako symbol statusu je tu jedným z podstatných motívov. Iné sú oveľa dynamickejšie, pretože pomenúvajú dnešný showbiznis a nízkosť kultúrnej sféry všeobecne, a to celkom konkrétne na konkrétnych príkladoch.

A tu si bystrý a ostrý pozorovateľ nedáva servítku pred ústa, pomenúva miestne pomery veľmi presne a priamo, kričí ich rozčúlene z javiska do plného hľadiska, priamo publiku do tváre, miestami veľmi zúfalo. Funkcia divadla – apel – tu znovu nadobúda svoj základný a primárny zmysel. Kritickú reflexiu súčasnej kultúrnej sféry na Slovensku (no nielen tu) precizuje v druhom dejstve herečka (Jana Oľhová). Potvrdzuje vo všetkých parametroch, pomenovaných predtým Kukurom, pravdivosť jeho postrehov.

Finále v poslednej tretine tvorí veľmi efektný divadelne azda najpôsobivejší efekt starca – Kukuru, ktorého bábkoherečky v šere vezú po červenom koberci a vetchý starec v plnej – obvyklej dynamike svojho života, keď sa v starobe všetko ešte niekoľkonásobne zrýchľuje, vytelefonúva schôdzky, letiská, stretnutia... Pohyb má obmedzený, no na to má svoje sekretárky, aby všetko fungovalo. Kukura tu zapája nielen svoj hlas, ktorý samozrejme prepožičal starcovi na vozíku a znie teraz z publika, no zapája tu silnejšie ako predtým autoreflexiu.

Dvojité časové nasmerovanie, keď vyjde na scénu vo farebnom svetri a vyzerá ako štyridsaťročný popri postavičke starca na vozíku a prepojeniu vysokej staroby s detstvom, čo sa deje paralelne, dosahuje výnimočný estetický efekt, veľmi dojímavý s postavou matky (Táňa Pauhofová), ako si ju starec pamätá z detstva za rána s macesom a kávou v ruke, vôňu jej vlasov, spomína na to, ako mu nedovolili prekročiť hranice na jej pohreb, v čom znova sa prudko mieša najintímnejšia spomienka s absurdným politickým režimom.

Druhé dejstvo však poskytuje ešte inú estetickú kvalitu – pravdu – na pozadí ktorej sa aj kritika prvého dejstva spochybní a vyjaví v iných kontúrach. Nádherná pasáž o vlastnom jazyku a o „prostitúcii“ v umení kdekoľvek na svete prináša pravdivosť a tým aj patričnú veľkosť výpovede!

Emigráciu charakterizujú psychologické štúdie ako vyzliekanie z kože a návrat do prostredia, s ktorým by sme sa radi stotožnili, lenže s tými skúsenosťami, ktoré máme, to už nejde (ďalšie vyzliekanie z kože), nás vrhá do samoty, ktorá je údelom každého emigranta, ale aj každého génia.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 815
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 471
  3. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 384
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 026
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 663
  6. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 612
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 289
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 881
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 659
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 002

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál vraj nesúhlasí s niektorými postojmi predsedu strany Sulíka.

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej viala v pozadí slovenská vlajka.

ŠPORT

Češka je hviezdou biatlonu, no je rozhodnutá skončiť kariéru

Gabriela Koukalová získala na MS tri medaily.

Neprehliadnite tiež

Vo filme odpratával mŕtve telá. V práci ich umýva

Géza Röhrig spomína, že oscarového Saulovho syna pred dvoma rokmi na Berlinale nechceli.

Vykrádal cudzí hrob. Nový autor série Millenium však trest nedostal

Slávne severské krimi zarába milióny, do kníhkupectiev príde už piaty raz.

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop