Renesančný umelec a vedec Velimir Chlebnikov bol uctievaný a zatracovaný, zbožňovaný a vysmievaný.
Keď sa pešo túlal po Rusku, pomenovali ho Kráľ času, v Iráne ho nazývali Svätec kvetov, zomieral v strašných mukách na doskách ruského kúpeľa: „Som motýľ, ktorý vletel do izby ľudského života, aby zanechal rukopis svojho prachu.“
Velimir (Viktor) Vladimírovič Chlebnikov (1885 – 1922) bol básnikom, prozaikom, esejistom, filozofom, historikom, jazykovedcom, matematikom, ale i vizionárom, ktorý mal jasnú predstavu o budúcnosti – o svete bez vojen, štátov, o harmonickom súlade človeka s prírodou, o všestrannej moci vedeckého poznania a jeho múdreho využitia pre blaho človeka, hovorí o ňom Valerij Kupka v úvode ku knihe Fontána črepov (F. R. & G., editor Oleg Pastier).
Mal len rukopisy
Z kalendária, ktoré zostavil Ján Štrasser a z Kupkovho úvodu vyplynie podrobná charakteristika Chlebnikova, ktorý bol „uctievaný a zároveň zatracovaný, zbožňovaný a zároveň vysmievaný“. Od mladosti mal minimálny záujem o materiálny blahobyt a pohodlný život. Nikdy nemal nijaký majetok ani bývanie, zamestnanie a peniaze. Jedinou batožinou tohto „potulného mnícha“ boli jeho rukopisy.
Nepretržite písal. „V zmysle telesnom mal akoby slabo vyvinutý pud sebazáchovy. V zmysle duchovnom mal silne vyvinutú túžbu zostať. A svojou tvorbou pootvoriť dvere do večnosti.“
Ako vysokoškolák uverejnil svoju prvú prácu – báseň v próze Pokušenie hriešnika a od tých čias, píše Štrasser, sú jeho život a tvorba späté s ruským futurizmom. Kupka však pripomína, že „tohto človeka netreba zaraďovať do nijakých škôl, do nijakých prúdov. Jeho poézia je neopakovateľná“. Básnik, ktorý nosil v sebe vesmír, „sa iba telom nachádzal v súčasnosti, duchom žil v budúcnosti,... a vážne prijal svoje zvolenie za Predsedu zemegule“.
Za jeho vrcholnú poému sa pokladá Ladomír, v ktorej je vízia harmonického sveta na Zemi i vo vesmíre. Kupka obohatil svoju esej zaujímavými príhodami, ktorými je Chlebnikovov život opradený, ale aj výrokmi tohto osamelého, nepochopeného, ale slobodného človeka: „Poézia je to isté, čo cestovanie, treba byť tam, kde zatiaľ ešte nikto nebol.“ Bol presvedčený, že objavil zákon opakovateľnosti historických javov, používal termín iskropísmo (dnešná internetová komunikácia?), zaumný jazyk (budúci svetový jazyk?) a pod.
Unikátny jav
Originály a preklady veršov i variácie na konkrétnu báseň, dôsledné poznámky, vysvetlivky k jednotlivým básňam tejto knihy – to je typický rukopis literárneho vedca a prekladateľa Jána Zambora. Okrem manželov Kupkovcov, Štrassera, Zambora a Litváka „dal“ v knihe editor prehovoriť o Chlebnikovovi ruským spisovateľom, výtvarníkom, literárnym vedcom, vybral denníky, korešpondenciu, a tak sa táto časť knihy javí čitateľsky najpríťažlivejšia a najzaujímavejšia.
Nájdeme tu aj takúto zaujímavosť o jednom Chlebnikovovom diele: „Poéma Razin je unikátny jav v ruskej literatúre. Celá poéma, a je to viac ako 400 veršov, je napísaná palindromami, to jest verše sa čítajú rovnako zľava doprava a sprava doľava.“
Editor zakomponoval do Fontány črepov knihu Mirskonca – dielo Chlebnikova spoločné s iným poetom a štvoricou výtvarníkov. Texty knižočky z roku 1912, ktorá vyšla v 220 exemplároch, sú vytlačené detskou gumovou tlačiarničkou. V knihe o Chlebnikovovi je prekvapení a zaujímavostí viac.
