Pavol Mauréry
operný spevák
otec Zuzany Mauréry
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Jej detstvo mi trochu pripomínalo moje detstvo. Škola jej išla slabšie, na rozdiel odo mňa však mala šťastie, že sme bývali v Bratislave, že sa nemusela s rodinou sťahovať. S matematikou jej pomáhala moja kamarátka, vďaka čomu z nej nemala štvorku ako ja.
Čo na nej najviac oceňujete?
Skoro sa osamostatnila. Mali sme ju jedinú a nebránili sme jej v tom, hoci za našej éry to tak nefungovalo. Kúpila si bytík, má pokojný život a manažuje si ho tak, ako chce.
V čom ste si podobní?
Pri robote si povieme svoje. Svojho času som bol v opere vedúci sólistov v rámci odborov a veru, nemlčal som. Ona si tiež rada povie, čo si myslí, hoci chce dobre, predsa je to občas netaktické.
V čom úplne odlišní?
(Smiech.) Možno v tom, že sa moje dve ženy - manželka a dcéra - vždy spoja proti mne. Som proti nim sám a bezbranný. Už aby som mal toho vnuka, keď som nemal syna.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Za cieľavedomosť. Bol som prekvapený jej speváckym talentom, pretože sa spievať nikdy neučila. Nechodila na spev a ide jej to. Manželka mala úžasný talent,občas mi ju pripomína.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
To som teda vôbec nečítal. Keď naša Zuzka rástla, spieval som v Košiciach a v Erfurte, na starosti ju mala mama. Sedem ľudí malo kľúč od nášho bytu, mnohí sa podieľali na jej strážení. Ale vychovali sme ju spoločne celkom dobre, no nie?
Rozprávali ste jej rozprávky?
Ani nie. Vyrastala so susedovie dievčatkom, ktoré spolu so Zuzkou ráno manželka šikovala do škôlky a poobede ich obe zase domov doviedol niekto iný. Spolu počúvali staré rozprávky z platní.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Má toho na mňa mnoho. Napríklad, že sa dám od manželky obsluhovať. Som po operácii nohy a tak sa moja žena,okrem svojej práce a ostatnych povinnosti, stará z lásky o moje pohodlie a zabezpečuje mi full-service. To však Zuzka nevie pochopiť a rozčuľuje sa nad tým.
Myslíte, že si rozumiete?
Ale áno. V niečom ma síce spucuje, no to je asi normálne. Musíme sa predsa vzájomne trochu korigovať. Rozumieme si však ako otec s dcérou, aj odborne.
Pomáhate jej nejako dodnes?
Ak ma o to požiada, ale inak sa neodvažujem! Občas však Zuzka pomôže mne. Keď mi zhorelo auto, prispela na kúpu nového. Jednoducho, bola svetová.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Relatívne často. Keď sa dlhšie nehlási, zavolám ju, čo sa deje a ak sa ohlási sama, mama nachystá všetko možné: „Toto je pre Zuzinku, aj toto, oberme jej v záhrade maliny...!" Potom sa veľa zhovárame, a keď sa jej posťažujem, že mi mama robí generála, ona k tomu pridá ešte svoje. Ale Zuzka je zlatá, dobrá dcéra.
Operný spevák Pavol Mauréry (67) je barytón, ktorého si nepamätá iba bratislavské publikum, ale aj milovníci opery a operety v Košiciach a v nemeckom Erfurte. Rodák z Prešova spieva v opere SND v Bratislave 22 rokov. Hoci je dnes už na dôchodku, hlas nestráca, naopak, podľa neho mu to "spieva lepšie ako kedykoľvek predtým." Aj preto je v bratislavskej opere kmeňový Rigoletto, ktorého predstavuje občas aj v Banskej Bystrici. V tamojšom divadle nedávno naštudoval operu Maškarný ples. So svojou manželkou Darinou Markovičovou, ktorá bola solistkou operety Novej scény, vychoval dcéru herečku Zuzanu.
Zuzana Mauréry
herečka
dcéra Pavla Mauréryho
Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Myslím, že nie. Mama sa na mňa prísnejšie pozrela a poslúchla som na slovo. O zem som sa hystericky hodila dvakrát - prvý a posledný. Mama ma totiž vzápätí s bohorovným kľudom vzala do kúpelne a osprchovala ľadovou vodou. Mala svoje metódy... A čo sa týka poslušnosti pri jedle, nemala som v škôlke konkurenciu. Vždy som dostala k stolíku nejaké „momentálne vychudnuté dieťa", ktoré sa vraj pri mne malo naučiť jesť!? (Smiech.)
V čom sa vám otec najviac páči?
V kockovanej šiltovke s brmbolcom. Vlastne nie! V obrovskej ryšavej baranici, s ktorou sa takmer nezmestil do našej už nebohej 27-ročnej Lady! (Smiech.) Mám rada, keď si zo seba uťahuje, keď je plný elánu. Čo sa týka profesie, otec je v opere jeden z tých, ktorým pri spievaní neprekáža aj hrať. Naopak. Jedno podporuje druhým a vidieť, že ho to baví. Naposledy som videla jeho Scarpiu v Tosce. To je jeho „srdcovka". Vedela som, že je v dobrej speváckej forme, ale v živote som ho nevidela tak sugestívne hrať. Bola to síce dráma, no ja som sa po celý čas usmievala.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Ježišmária! Som pohodlná, všetko nechávam na poslednú chvíľu. Podobne ako on pôsobím niekedy odmerane a neprístupne. Je to väčšinou vtedy, keď si idem na nervy a neviem si so sebou poradiť. Pritom sme obaja až priveľmi senzitívni. Keď mi kedysi telefonovali moji nápadníci, zväčša ich vystrašil svojim hlasovým prejavom. Že vraj preto tak nahlas „hovorí", lebo je rozospievaný… No ďakujem pekne!
V čom ste odlišní?
Dúfam, že si veľmi nefandím, ale - chválabohu - cezo mňa občas prekukne aj mama. Dokáže sa s každým pozhovárať, je húževnatá, zábavná, a obetavá. Skoro vstáva, deň si naplno zorganizuje a večer mŕtva padne do postele. Dokonca chodí pravidelne na kick box! Vždy ma strašne poteší, keď mi na Novej scéne povie pani požiarnička, ktorá tam má už nejaky ten rôčik odslúžený - Zuzka,vy ste celá mama! Je to však tak pol na pol…
Čo ste otcovi najčastejšie vyčítali?
Kde som bola malá, nemala som rada, keď si vypil. Na rodinných mulatčágoch sa totiž u nás vždy spievalo, hralo na klavíri a na husliach, všetci boli hluční, nedajbože niekto odo mna chcel, aby som niečo zahrala!? Mala som z toho nervy.
Rozprával vám rozprávky?
V živote nikdy.
Pomáha vám nejako dodnes?
No, občas mám „nečakané malé vreckové suchoty", niekedy sa prídem dať skontrolovať, či to, čo spievam, sa naozaj dá počúvať, a občas sa mi podarí zaparkovať na takom nemožnom mieste, že mi pomôže len jeho „kartička so zvláštnym zaradením".
Na čo z detstva najviac spomínate?
Na naše bulharské stanové dovolenky, na plnú fotelku neuveriteľného šatstva a žuvačiek, keď sa mama vracala zo "Západu", na klzko, na Pajštún, na kamošku Moniku a ich záhradu, na náš babský dvor, na červený háčkovaný overal, ktorý som z duše neznášala, na hľadanie "zajačka" v Hradnom údolí, kde som dostala neuveriteľnú chodiacu bábiku, na večnú túžbu po cukríkoch, čo ja viem na čo ešte?
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Zrejme by bol celkom rád, keby som mu doniesla postrážiť kočík.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Netuším, ale určite mala okuliare. Tatko vždy trpel na "brýlaté".
Herečka Zuzana Mauréry (34) je tretí rok na "voľnej nohe." Deväť rokov pôsobila v Radošínskom naivnom divadle, kde ju však ešte stále vidieť vo viacerých predstaveniach, hosťovala vo väčšine bratislavských divadiel, tento rok sa rozlúčila s muzikálom Mníšky a s pražskou Pomádou. Hosťuje na Novej scéne v muzikále Niekto to rád horúce a momentálne skúša na Malej scéne SND inscenáciu Sekretárky.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský
