Nech sa tomu bráni ako len chce, Benedict Cumberbatch má predsa len niečo spoločné so svojou seriálovou postavou Sherlocka Holmesa, ktorý neuveriteľne rýchlo premýšľa, rozpráva i koná. Britskému hercovi totiž stačilo iba dvadsať minút na to, aby sa televízni diváci naučili jeho meno a tri roky na to, aby na neho už nikdy nezabudli.
Samozrejme, nič nie je také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Vysoký mladý muž sa dnes záhadne usmieva z množstva časopisov, novinári píšu o jeho výrazných lícnych kostiach (spomeniete si, kedy ste naposledy v súvislosti s mužom čítali o lícnych kostiach?), pasujú ho do úlohy sex symbolu, striedavo si z neho robia žarty, že vyzerá ako Sid z Doby ľadovej a súčasne ho milujú.
Fakt však je, že Benedict Cumberbatch nie je žiaden chodiaci zázrak. Hviezdou sa nestal len tak, z ničoho nič a to je možno aj dôvod, prečo ho sláva (zatiaľ) nepohltila. Má za sebou desiatky divadelných, rozhlasových i televíznych úloh. Akurát, že do júla 2010 im nikto nevenoval takú pozornosť ako dnes.
Nie že by predtým nebol dobrým hercom, naopak, z divadelných kritík vychádzal so cťou. Napokon, pochádza z hereckej rodiny a herectvu sa venuje od detstva. No k tomu, aby začal vyčnievať mu stále chýbal jeden malý krok. Jedna výnimočná postava, dobrý režisér či skrátka šťastná náhoda, ktorá by ho posunula do úplne iného sveta. Do sveta Hollywoodu.
Benedict Cumberbatch a Martin Freeman v seriáli Sherlock.
Za všetkým hľadaj Sherlocka
Ako ten moment, ten jeden malý krok vyzerá sa mohli presvedčiť všetci, čo si o deviatej večer, 25. júla 2010 na britskej stanici BBC One pustili prvú časť nového spracovania Sherlocka Holmesa.
Prvým prekvapením bolo, že obľúbený detektív Sira Arthura Conana Doylea žije v súčasnom Londýne, cestuje taxíkom, esemeskuje a fajku nahrádza nikotínovými náplasťami. Jeho priateľ Watson píše blog a obaja sa v krátkom čase stanú obeťami nenásytného bulváru.
Či už to na niekoho pôsobilo urážlivo k predlohe, alebo naopak, zábavne a invenčne, takmer každý sa po chvíli začal zaujímať už iba o jedno: o Benedicta Cumberbatcha.
Prvotný záujem sa veľmi rýchlo zvrhol do niečoho, čo možno nazvať priam hystériou. Najlepšie ju ilustruje prípad fanatického fanúšika, ktorý na sociálnych sieťach písal o každom Cumberbatchovom kroku alebo fakt, že bezplatné číslo časopisu British Airlines začali tí, čo ho ukoristili predávať na internete. Ženské obdivovateľky sa začali oslovovať ako „cumberbitches“ a založili niekoľko webových stránok o svojom idole.
Benedicta Cumberbatcha to, zdá sa, nevykoľajilo. Po prvé – už dávno nemá dvadsať, ale skoro štyridsať, a po druhé – opakovane prízvukuje, že nechce byť známy ako nejaká filmová hviezda, divadelný herec, televízny herec, Sherlock či akákoľvek iná postava. „Chcem byť známy ako dobrý herec, ktorý dokáže robiť z každého trochu,“ hovorí pre magazín Time.
Navyše, záujem o svoju osobu dokázal umne využiť. Keď sa na neho začali lepiť fotografi, napísal si na seba jasný odkaz: „Choďte fotiť do Egypta a ukážte svetu niečo skutočne dôležité!“ Druhý raz zasa vyzýval nástojčivé davy na debatu o hraniciach súkromia a slobody v mene boja proti terorizmu.
Benedict Cumberbatch vo filme Fifth Estate.
Rozumieť svetu
So zvýšenou mierou publicity sa začali novinári vŕtať aj v jeho súkromnom živote a viacerí si z neho uťahovali, že je protekčné dieťa hýčkané elitnou súkromnou školou.
Cumberbatch však neskôr vysvetlil, že síce chodil na Harrow, ale to iba preto, lebo jeho otec si niesol zlé skúsenosti zo štátnych škôl a pre svojho syna chcel niečo lepšie. Rodinu to stálo všetky peniaze, no nemali čo ľutovať. „Až na to, že do osemnástich som bol ako dieťa,“ pripomína Cumberbatch na fakt, že šlo o čisto chlapčenskú školu. „Pokiaľ išlo o ženy, bol som tak trochu ako Hugh Grant. Nikdy by som to svojim rodičom nevyčítal, no je to čosi, prečo by som ja svoje deti do čisto chlapčenskej či dievčenskej školy neposlal,“ dodáva.
Už na škole začal maľovať a hrávať v divadelných predstaveniach, bol tak trochu triedny zabávač a perfekcionalista. „Keď som prvýkrát vošiel do knižnice Harrowu, premkol ma strašný pocit, že ani celý život mi nebude stačiť na to, aby som prečítal hoci len prvú policu a nieto celú prvú miestnosť či celú tú po***nú knižnicu! Vždy som mal pocit, že sa musím zlepšovať – vedieť všetko o víne, ktoré pijeme, o vtáčom speve, ktorý započujem, skrátka – rozumieť svetu okolo mňa.“
Učil sa vraj dobre a rýchlo, no dodáva, že nikdy nebol ani zďaleka taký bystrý ako Sherlock. S ním má azda najviac spoločný prúd reči. Rozprávať sa s ním je vraj tak trochu ako hovoriť s vodopádom.
Spôsob dedukcie, vlastný Sherlockovi, sa však snažil využiť, keď sa pri nakrúcaní filmu Blízko od seba stretol s Meryl Streep. „Jej postava trpí rakovinou pažeráka, fajčí ako komín, dávkuje sa liekmi a správa sa ako ten najviac monštruózny matriarchálny pterodaktyl, akého si vôbec dokážete predstaviť. A nikto z nás sa jej nemohol postaviť. Nikto z nás. Všetci sme k nej raz prišli a povedali jej: prepáčte, nemôžeme vedľa vás hrať lebo... sa na vás nedokážeme prestať pozerať. My všetci vás chceme iba sledovať.“ Meryl ho vraj upokojila, keď mu neskôr povedala, že na to, aby dobre zvládol úlohu, neexistujú žiadne techniky či metódy.
Vo filme Blízko od seba a v snímke Star Trek: Do temnoty.
Nič by neľutoval
Okrem televízneho Sherlocka a filmu Blízko seba, kde si zahral malú, no výraznú postavu, sme ho u nás v nedávnej dobe mohli vidieť aj v Hobitovi, kde sa prevtelil do zlovestného draka Smauga, v Oscarmi ovenčenom filme 12 rokov otrokom, kde si zahral otrokára a vo filmovom Star Treku: Do temnoty, kde stvárnil zloducha Khana.
V roku 2011 sa objavil v Spielbergovom filme Vojnový kôň a v snímke Jeden musí z kola von, kde si zahral po boku Garyho Oldmana či Colina Firtha. V rovnakom čase účinkoval aj v úspešnom seriáli National Theatre Live v réžii Dannyho Boyla na doskách národného divadla, za čo získal viacero ocenení. Do divadla sa má vrátiť na budúci rok, v londýnskom divadle Barbican ho máme vidieť v úlohe Hamleta.
Hollywood vraj nikdy nebol jeho cieľom, no zdá sa, že o tom skrátka nerozhoduje jeho vôľa. „Vyzerá to tak, že sa to deje na základe konkrétnych projektov. Nevyhľadávam ich. Nevyhýbam sa im. Iba nasledujem svoju cestu a snažím sa to robiť najlepšie ako viem,“ hovorí Cumberbatch na celý ten povzbudzujúci ošiaľ okolo svojej osoby.
„V prípade, že by to všetko skončilo zajtra, môžem s istotou povedať, že by som ničoho neľutoval. Som veľmi šťastný a uvedomujem si to. Akoby som skutočne žil viac než päťtisíckrát.“
