Len najväčšie romány obsiahnu a odzrkadlia celý svet. Svetoznámy kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez pritom písal o rodine.
„O mnoho rokov neskôr, zoči-voči popravnej čate, nemohol si nespomenúť plukovník Aureliano Buendía na to dávne popoludnie, keď mu otec umožnil prvý raz vidieť ľad.“
Nesmrteľná prvá veta románu sa v jeho hlave vynorila „odnikiaľ“ a od nej sa odvinulo ostatné. Prišlo to v Mexiku na kľukatej horskej ceste do Acapulca, kam vtedy tridsaťosemročný novinár a spisovateľ viezol svoju rodinu na výlet.
Podľa jeho vlastnej verzie zastal ihneď pri krajnici a bez slova skrútil volant späť do metropoly Mexika, kde s rodinou bývali a ďalších osemnásť mesiacov sa nepohol od písacieho stroja.
V inej verzii dovolenku nesabotoval a o knihe meditoval počas nej. Rád o sebe šíril mýty, no jedno je isté – že sa stal nesmrteľným práve vďaka tejto knihe.
Sto rokov samoty oslavuje polstoročie. Márquez pri písaní plakal Čítajte Biblia Latinskej Ameriky
V kolumbijskom autorovi sa preťala sláva s umeleckým talentom úplne bezprecedentným spôsobom.
Bol skutočnou superstar a celebritou podobnou futbalovej hviezde, ktorá si za kratučký rozhovor môže pýtať päťdesiattisíc dolárov a o jej priazeň sa usilujú najmocnejšie hlavy sveta.
Slávny a podľa niektorých názorov prvý skutočne globálny román prišiel na trh v ten istý týždeň ako album Beatles Sgt. Pepper´s Lonely Heart Club Band. Aj nadčasová Márquezova kniha je ikonickým stelesnením šesťdesiatych rokov.
Striedavo ju navývajú bibliou Latinskej Ameriky či donom Quijotom a jej význam pre kontinent, odkiaľ Márquez pochádzal, iba ťažko doceniť.
Dovtedy provinčný tretí svet priviedla na scénu veľkej literatúry, vyjadrila identitu postkoloniálnej Južnej Ameriky, zavŕšila nástup takzvaného boomu latinskoamerických autorov, ako boli Jorge Luis Borges, Julio Cortázar či Carlos Fuentes. A pritom jej rozumeli v celom svete.
