Výstava: Eyes Wide open
Viedenská galéria predstavuje slávneho režiséra ako fotografa Stanleyho Kubricka
Bolo to v apríli 1945, keď Stanley Kubrick začal fotografovať. Mal len šestnásť rokov, Európa bola spustošená vojnou, no na druhej strane Atlantiku to vyzeralo úplne inak. Z New Yorku sa stávalo „hlavné mesto sveta“ a Amerika bola dychtivá po pútavých príbehoch.
On ešte možno ani netušil, že raz bude príbehy rozprávať na striebornom plátne, a možno dokonca ani to, že nimi napíše vlastnú kapitolu dejín kinematografie. Vedel však, že chce ukazovať ľuďom svet tak, ako ho vidí. Inak by totiž svoje fotografie predavača novín, zahľadeného na titulku ohlasujúcu smrť Roosevelta, nerozposlal do novín a časopisov s otázkou, či by ich neuverejnili.
Zhodou okolností sa zapáčili magazínu Look, ktorý platil najvyššie honoráre. A páčili sa mu tak, že keď o rok neskôr Kubrick odišiel zo školy, rovno mu dali miesto. Dostal zmluvu na päťdesiat dolárov týždenne a šancu prinášať fotoreportáže, ukazujúce z hľadiska veľkých dejín iba malé, no nesmierne dôležité ľudské príbehy.
Počas štvorročnej spolupráce medzi rokmi 1946 a 1950 urobil až 27-tisíc fotografií, z ktorých asi tisícka bola publikovaná v magazíne. Na výstave Eyes Wide Open vo viedenskej galérii Kunstforum Wien uvidíte viac ako pätnásť fotografických reportáží a v katalógu nájdete i ukážky z pôvodných výtlačkov magazínu Look s Kubrickovými snímkami. Toto sa naozaj oplatí vidieť.
Kino tip: Vnútri Llewyna Davisa
réžia: Ethan a Joel Coenovci
Znovu jeden zúfalec, ktorý nechápe, kam sa to narodil. Mladí muži robia zo seba hlupákov v smiešnych štrikovaných svetroch, len aby sa páčili dievčatám, ľudia v bare tlieskajú naivným pesničkám a ani hudobní vydavatelia už nie sú ochotní podporovať autentický prejav originálnych umelcov. Čo má v takom svete Llewyn Davis robiť?
Bratia Coenovci sú špecialisti na také postavy, a ak ich nenájdu v histórii, vymyslia si ich. Ani folkový muzikant Llewyn Davis neexistoval, ale vytvorili ho preto, aby opísali, ako vyzerala americká hudobná scéna na prelome 50. a 60. rokov a vysvetlili, prečo sa stal slávnym práve Bob Dylan. Filmom Vnútri Llewyna Davisa potešili svojich fanúšikov, kritikov aj milovníkov mačiek.
Vernisáž: Nevinnosť v kožuchu
Galéria Schemnitz Banská Štiavnica 19.00
Vlk a baránok v skutočnosti nemôžu byť priateľmi. Ich mierové spolužitie je predstaviteľné len v mýtoch o raji.
A ešte na maľbách Roberta Bielika. Do 16. júna sú vystavené v banskoštiavnickej galérii Schemnitz na Ulici Andreja Sládkoviča 2, vernisáž je dnes o 19.00 h. Jeden z najznámejších slovenských maliarov súčasnosti Robert Bielik (1963) si svojou tvorbou vyslúžil uznanie tak odbornej, ako aj tej najširšej verejnosti.
V maľbách prezentovaných na výstave (väčšina z nich vznikla špeciálne pre túto príležitosť) sa Bielik venuje motívu vlkov a oviec. Obe zvieratá v našom prostredí fungujú ako všeobecne zrozumiteľné (najmä kresťanské) symboly. Bielik s týmito navrstvenými obsahmi pracuje, niekedy ich schválne narúša, aby sa dopracoval k vlastnej výpovedi. Vlky aj ovce sa na plátnach vyskytujú samostatne, živé aj mŕtve, so svätožiarami na hlavách, tiché aj revúce. Sám autor sa prostredníctvom vlastného portrétu s nimi objavuje na obrazoch v milostnom objatí. Alebo ovce s vlkmi tvoria spoločné stádo, v ktorom existujú vedľa seba v pokojnom spolužití.
Kurátorkou je Alexandra Tamásová.
Autor: Ja, kk
