Píše režisér a dramaturg Martin Porubjak
Jedného upršaného jesenného dňa v roku 1965 som sa so svojím spolužiakom Jankom Jaborníkom vybral do Mahenovej Činohry Štátneho divadla v Brne. Obaja sme vtedy boli študentmi dramaturgie na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave a zúrivo sme vymetali divadlá, kde sa len dalo.
Keď sme sa už teda blížili k brnianskej „Mahenke“, prekvapil nás úctyhodný rad autobusov s najrozličnejšími moravskými a slovenskými ešpézetkami, ktoré husto a natesno parkovali okolo divadla. Vošli sme do hľadiska, bolo už natrieskané od prízemia až po posledné balkóny.
V ten večer sa totiž hrala „Komedie o umučení a slavném vzkříšení Pána a Spasitele našeho Ježíše Krista“. Text zrekonštruoval v roku 1959 teatrológ Jan Kopecký pre divadlo slávneho avantgardného pražského režiséra Emila Františka Buriana.
V Prahe sa však premiéra nekonala. Pašiová hra do komunistického režimu nepasovala. Až o šesť rokov neskôr ju presadil v Brne dramaturg Bořivoj Srba (19. 11. 1931 – 3. 5. 2014) a režíroval ju Evžen Sokolovský.
Už začiatok predstavenia znamenal nielen pre nás s Jaborníkom, ale pre väčšinu hľadiska šok. Herec Ladislav Lakomý vstúpil na scénu v úlohe Ježiša Krista a pozdravil publikum veľmi prosto a skromne: „Pochválen buď Ježiš Kristus.“ A hľadisko spontánne odvetilo: „Až na veky vekov.“
