K nedožitej deväťdesiatke legendárneho pesničkára a spisovateľa bude vo štvrtok v Bratislave spomienkový koncert spojený s premietaním unikátnych dokumentov.
„Politý stůl, ubrus se válí po koberci / točí se gramofon a píseň voní sýrem / mluvíme jeden o druhém, o vládě, o umělcích / jako vodku a pivo mícháme válku s mírem,“ spieva Vladimír Merta v piesni Na dluh Bulatu Okudžavovi, ktorú zložil ešte v roku 1975, ale na platni vyšla až koncom 80. rokov. Aj to bolo pre to obdobie príznačné.
Okudžava, ktorého nedožitých deväťdesiat rokov si v týchto dňoch pripomíname, patril u nás najmä v normalizačných rokoch (ale do veľkej miery to platí ešte aj dnes) medzi spevákov, ktorý bol už za svojho života legendou, ale len málokto poriadne poznal jeho tvorbu. Osobité šansóny pripomínajúce cigánske romance či svojrázny mestský folklór sa síce nevyznačovali mimoriadnou interpretačnou náročnosťou, no vďaka svojmu obsahu a Okudžavovmu charizmatickému prejavu boli v bývalom Sovietskom zväze nesmierne populárne.
Posledné dve vystúpenia
Hoci sa vo svojich textoch neraz kriticky vyjadroval o socialistickom režime, vrchnosť ho nevnímala ako nepriateľa a mohol, hoci občas na hrane dovoleného, verejne vystupovať. V tolerovaní jeho muzikantskej tvorby nesporne zohral úlohu aj fakt, že bol skvelým a rešpektovaným básnikom a románopiscom.
Aj u nás Okudžavove literárne diela vychádzali, no jeho piesne sa šírili len na magnetofónových nahrávkach či v interpretácii niektorých českých folkerov, predovšetkým Jiřího Vondráka. Pritom on sám nebol pre režim príliš vítaným umelcom, a tak svoj obdiv k ruskému pesničkárovi mohol naplno prejaviť až po páde totality.
Hneď po revolúcii sa ho snažil priviesť pred české publikum, opakovane ho navštívil v jeho chate neďaleko Moskvy, až nakoniec sa mu podarilo zorganizovať dva koncerty v roku 1995, v brnianskom Divadle Husa na provázku a v pražskom Semafore, čo boli aj vôbec posledné verejné vystúpenia Bulata Okudžavu. O necelé dva roky zomrel v Paríži.
Koncert, krst CD i filmy
Nahrávka z koncertu v Brne je aj súčasťou knihy Ešte jedna romanca z vydavateľstva Petrus, prinášajúcej výber z Okudžavovej básnickej tvorby v preklade Jána Štrassera. Publikácia sa stala akýmsi slovenským prológom pripomenutia si Okudžavovho jubilea. Samozrejme, aj to sa deje v réžii neúnavného Jiřího Vondráka, ktorý popri Prahe a Brne pripravil aj spomienkové podujatie v Bratislave – bude v divadle Malá scéna STU na Dostojevského rade vo štvrtok o 19.00 h.
„V prvej časti plánujem rozprávanie o mojich stretnutiach s Bulatom, s ktorým som nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov,“ povedal pre SME Vondrák, „a zahrám svoje české verzie Okudžavových piesní.“
Tie sú aj obsahom Vondrákovho CD Tichá píseň, ktoré mu pokrstí moskovský pesničkár a básnik Aľoša Kudriavcev. „On si tiež zaspieva dve-tri piesne a na záver premietneme môj dokument z návštevy u Okudžavu , ako aj niekoľko pesničiek z jeho koncertu v Brne.“
