Aj takto vznikajú hity: idete do divadla, uvidíte tam úžasnú one-man-show a doma prehovoríte manželského partnera, aby rýchlo pustil nejaký ten milión na filmovú verziu. To sa stalo hollywoodskej herečke Rite Wilsonovej, tým manželom producentom je pán menom Tom Hanks.
Autorkou a hlavnou predstaviteľkou hry My Big Fat Greek Wedding - Moja tučná grécka svadba je Nia Vardalos. Mladú ženu balansujúcu medzi tradíciou a sebarealizáciou hrá aj v rovnomennom filme, obklopená množstvom presvedčivých postáv. Ani na minútu nepochybujeme, že takí ľudia aj so svojimi milo otravnými mániami niekde na svete existujú.
Tým je tento príbeh príťažlivý, tým je vlastne príťažlivý každý príbeh, ktorý vznikol z amerického taviaceho kotla: WASP-ovia, bieli protestantskí Anglosasi, si vybudovali kultúru bez tváre - ako vidieť na príklade rodiny ženícha v tomto filme. S potláčaným zdesením civejú rodiča na neviazaný húf gréckej veľkorodiny, súdržný tak, ako to jedno až dvojdetná rodinná bunka už nepozná. Aj náboženstvo je v tej neutrálnej kultúre niečím, čo sa nosí ako kravata. Keď sa to hodí, uviažeme si okolo krku novú. A tak sa z Iana Millera, nepoškvrneného tradíciami, bez väčších výčitiek svedomia raz-dva stane gréckokatolík, lebo také je želanie jeho najmilšej.
Aspoň v tej chvíli je už jasné, že to len na prvý pohľad ide o problémy starej kultúry v novom svete. V druhom pláne ukazuje My Big Fat Greek Wedding, že človek metropoly stratou národných koreňov stratil aj kúsok svojej identity, a snaží sa znovu ich nájsť tým, že sa pokúša aspoň si nejaký cudzí korienok požičať.
Láskavé rozprávanie má, bohužiaľ, aj svoje slabšie stránky. Joel Zwick, ktorý je už takmer tridsať rokov televíznym režisérom, zinscenoval túto story príliš poslušne. Aj hudobné pozadie, pokiaľ tam práve nehrá grécka hudba, je bez nápadu. Našťastie, vypointovaný scenár a dobrí herci zachránili film pred priemernosťou a vykúzlia na divákoch aj viac než úškrn.
