Za normálnych okolností je to program. Nech sa pozriete na ktorékoľvek digitálne hodinky, riadi ich program.
Štandardný čas v diele Marka Formaneka a skupiny Datenstrudel však plynie vďaka ľuďom, normálnym živým ľuďom. Aby sme však boli presnejší, neplynie vďaka nim, samozrejme, že čas plynie aj bez nich, ale čísla na displeji by sa v tomto prípade nepohli.
Zuzana Duchová vraj celkom zásadne nemá rada otázky typu – kto je vaším obľúbeným autorom, alebo ktoré jedno dielo máte rada, no pri týchto „analógových digitálkach“ dokázala urobiť výnimku.
„Vo všeobecnosti mám rada veci, ktorými sa práve intenzívne zaoberám, lebo k nim mám určitý vzťah. Tiež mám rada, keď umenie sprostredkúva zaujímavý obsah, keď je vtipné a dotýka sa niečoho dôležitého. V prípade performance Standard Time sa to všetko spája a ešte je to aj absolútne nadčasové,“ hovorí.
