Do hlavnej súťaže vstúpil film kanadského režiséra Atoma Egoyna o dosahoch detskej pornografie.
Kritici a novinári možno nikdy nepochopia, podľa akej logiky a akého algoritmu sa na festivale v Cannes vyberajú filmy do hlavnej súťaže. Už sa im môže zdať, že tomu začínajú rozumieť, keď príde film, ktorý ich zase raz poriadne zneistí. Ako napríklad ten, s ktorým prišiel kanadský režisér Atom Egoyan. Volá sa Caprive – Zajatci.
Egoyan si uznanie a popularitu získal tým, ako vie potichu, bez veľkého predvádzania načrtnúť sugestívne rodinné príbehy, odkrývať ich intimitu a tajomstvá. Nie je žiadnym prekvapením, že jeho nový film je na tému detskej pornografie. Nie, nič explicitné v ňom nie je, Egoyan skôr upozorňuje na to, aké technológie dokážu dnes pedofili vyvinúť, a nevylučuje, že raz si niekto z nakrúcania cudzích ľudí pokojne vytvorí súkromný televízny kanál a nikto o tom nebude vedieť.
Film o otcovi (Ryan Reynolds), ktorý si vyčíta, že v dôsledku malej nepozornosti mu uniesli dcéru, nakrútil Egoyan so svojím typickým štýlom, obrazy sú sugestívne ako v trileri. Na rozvíjanie zápletky však využíva smiešne postupy, akoby ich vystrihol z béčkových hororov. Diváci teda môžu byť podobne zmätení ako kanadskí policajti, ktorí na pokrok techniky reagujú pomaly a nevedia sa správne rozhodnúť, kto je deviant a kto obeť.
Autor: kk
