Film Welcome to New York je inšpirovaný škandálom Dominiqua Straussa-Kahna v newyorskom hoteli. Francúzi ho nechceli financovať.
Tu v Cannes sú vo festivalovom centre celý deň zapnuté televízory, na každom poschodí aspoň dva. Vždy sa v nich vysielajú záznamy z premiér a tlačových konferencií.
Teda, takmer vždy. V roku 2011 festivalový kanál prepínali samotní organizátori a ladili radšej spravodajské stanice. Tie vtedy premietali veľký dramatický príbeh človeka, väčší, ako by sa dal vidieť kdekoľvek v kine.
Dominique Strauss–Kahn bol jeden deň šéfom Medzinárodného menového fondu a vážnym kandidátom na post francúzskeho prezidenta. Na druhý deň ho chyžná z newyorského hotela Sofitel obvinila z pokusu o znásilnenie a polícia ho okamžite viedla pred súd.
Nikto si vtedy nevedel predstaviť, ako môže človek prežiť takú hanbu a pád. Len sa o tom dalo donekonečna špekulovať. Správy z USA zaplnili všetky médiá, festival v Cannes sa zmenil na festival de Kahn.
Na veľké plátno je ešte čas
Po troch rokoch vznikol film Welcome to New York s Gérardom Depardieuom v hlavnej úlohe.
Režisér Abel Ferrara ho nakrútil bez toho, aby jasne povedal: Toto je Strauss–Kahn. Ukázal iba, ako nejakého vplyvného muža (vo filme sa volá Devereaux) odvážajú v putách, ale je pritom celkom zrejmé, akými udalosťami sa inšpiroval.
„Úžasná provokácia,“ píše o filme prestížny časopis Variety. „Škandalózne, bláznivé. Odvážny, a miestami aj veľmi zábavný portrét,“ skonštatoval Hollywood Reporter. „Ohromný výkon Depardieua,“ pripojil sa Miloš Forman.
Samozrejme, že sa čakalo, že takýto film sa bude premietať aj na festivale v Cannes, francúzski novinári si boli takmer istí.
A ešte stále sa môže stať, že sa v tlačovom centre objaví oznam o špeciálnej projekcii – no skôr to vyzerá tak, že Strauss–Kahn sa tento rok z televíznej obrazovky na veľké plátno nedopracuje.
Film Welcome to New York bude počas festivalu dostupný len na internete, presne oddnes, za poplatok sedem eur.
Tu sú iné zákony
Keby film vznikol za francúzske peniaze, musel by sa premietať najprv v kine a až potom by mohol byť dostupný na DVD a internete. Taký je vo Francúzsku zákon.
Keďže ho však ani televízie, ani verejné inštitúcie financovať nechceli, zaplatili ho Američania. A americké zákony už filmárom dávajú slobodu, akú formu distribúcie si vyberú.
Producent Vincent Maraval chcel trochu pokývať zažitými mechanizmami, a tak si zvolil najprv internet, za čo dostal primeraný trest.
Prevádzkovateľom kín sa taký experiment nepáči, nechcú, aby niekto narúšal staré dobré mravy a budú vraj jeho film bojkotovať. Ak majú byť až na druhom mieste, to sa radšej vôbec nezapoja.
„Američania nakrútili Fahrenheit 11/9 o Bushovi, Taliani Il Caimano o Berlusconim, len vo Francúzsku o politike rozprávať nemôžete,“ sťažoval sa producent v denníku Le Figaro.
Festival v Cannes o filme diplomaticky mlčí, jeho zásadou je, že sa vyjadruje len k filmom, ktoré do programu vybral. A Ferrara na to hovorí: „Festival má právo na to, aby sa mu film nepáčil.“
Stačil aj minihonorár
Gérard Depardieu nedávno povedal, že do úlohy Straussa-Kahna sa mu nechcelo, pretože ho tento človek „znechucuje“.
Nakoniec ju prijal s nádejou: Keď ho k nej neviažu žiadne pozitívne city, môže to jeho herectvu dodať väčší rozlet. Zvyčajne si za film pýta milión eur, tentoraz mu stačilo, že mu vypíšu šek na stotisíc.
Nie je vôbec jasné, ako by ho tu v Cannes privítali. Keď sa vzdal francúzskeho občianstva, aby nemusel platiť vysoké dane, a presťahoval sa zrovna do Ruska, niektorí jeho kolegovia vraveli, že sa zaňho hanbia.
StraussaKahna by zrejme na premiéru nezavolali, lebo veď oficiálne film Welcome to New York nie je o ňom.
Netreba si však myslieť, že sa pred verejnosťou skrýva. Naopak. Napríklad práve teraz prijal pozvanie francúzskej verejnoprávnej televízie, aby sa vyjadril k téme eura.
Pomaly sa vracia do politického aj spoločenského života. Vlani sa ukázal aj tu v Cannes. S novou priateľkou si prišiel pozrieť film Jima Jarmuscha Prežijú len milenci.
