Nie všetci herci by dokázali hrať v novinke Davida Cronenberga. Vo filme Maps to the Stars odhaľuje, v akom prostredí žijú.
Sú takí turisti, čo chodia po Los Angeles s mapou v ruke, obzerajú domy, v ktorých bývajú filmové hollywoodske hviezdy, a považujú to za vrchol svojej dovolenky. Blázni, dalo by sa o nich povedať. Ale pokoj. Ľudia, ktorí v tých domoch bývajú, sú bláznami tak trochu tiež.
David Cronenberg prišiel do Cannes súťažiť s filmom Maps to the Stars a v ňom ukazuje, ako sa zamestnanci Hollywoodu idú medzi sebou pozabíjať. Podpaľujú sa, škrtia, mlátia zlatými soškami, ak nejaké dostali za svoje filmové výkony.
Do zúfalého stavu ich priviedla túžba po uznaní a pozornosti, úzkosť a strach z toho, že raz sa ich sláva skončí – ešte skôr, ako dosiahnu nesmrteľnosť. Niektorí Cronenbergovi hrdinovia sú dokonca zaťažení aj hriechom incestu medzi bratom a sestrou, lebo ten sa akousi náhodou v ich rodine dedí.
Kanadský režisér nemusel tento nápad dolovať z divokých snov, vraví, že aj Hollywood je miestom incestu. Ak tam aj nežije každý s každým, každým s každým tam musí aspoň spolupracovať.
Cronenberg nepreháňa
Takýto koncept predpokladá, že herci budú ochotní zahrať tak trochu seba samých, priznať, v akom prostredí žijú, a ukázať, aký asi môže byť ich mentálny stav. Nie všetci boli ochotní, nie všetci boli odvážni a nie všetci si vedeli predstaviť, že by napríklad zahrali pomerne dlhú a explicitnú scénu na záchode – tak ako Julianne Moore v úlohe starnúcej, vraj nedocenenej a všeličím možným traumatizovanej herečky.
„Los Angeles je naozaj trochu špecifické miesto a to, čo ukázal David, nebolo vôbec prehnané. Bolo to presné, bolo to akurát,“ hovorí John Cusack, ktorý hrá miestneho psychiatra – psychotronika a šarlatánsky lieči podobné postihnutia, ako má zúfalá herečka.
Cronenberg sa preslávil ako expert na psychologické trilery. Z mnohých jeho príbehov ide des a pri niektorých aj človek zabudne, že je v bezpečí kina. V poslednom čase sa teror z jeho tvorby vytráca, akoby trochu vymäkol.
Film Maps to the Star je dokonca na mnohých miestach dobrá zábava, čo divákov aj novinárov v Cannes prekvapilo. Režisér o tejto zmene hovorí: „Vždy sa ma všetci pýtali, David, prečo už konečne nakrútiš nejakú komédiu? A ja som im odpovedal, že všetky moje filmy sú predsa komédie!“
O výsmech nebol záujem
Samozrejme, Cronenberg stále zostáva rozpoznateľným režisérom, teritórium temných duší neopúšťa, akurát to už nie je také sci-fi, ale skôr celkom civilný, pochopiteľný a predstaviteľný príbeh. Hovorí, že chorobné ambície, strácanie súdnosti a duševného zdravia nepatria len do sveta filmu: „Nájdete ich aj vo Washingtone, v Silicon Valley či na Wall Street.“
Počas svojej kariéry sa úspešne vyhýbal zmluvám s veľkými filmovými štúdiami, zachoval si istú nezávislosť a zdalo by sa, že v takej pozícii by si mohol dovoliť vysmievať sa Hollywoodu. Keby mal o to záujem. Do Cannes prišiel v sprievode hercov Johna Cusacka, Mie Wasikowskej, Roberta Pattinsona a Julianne Moorovej – všetci boli v dobrej nálade, zjavne aj v dobrom duševnom rozpoložení, a tvrdili, že filmový biznis majú radi.
Cronenbergov film im na to poskytol ďalší dôvod. „Túžbu po pozornosti a uznaní si človek môže naplniť len vtedy, ak má pekné a hlboké intímne vzťahy,“ povedala Julianne Moore. „To sme chceli filmom povedať. A to, že nám ho umožnili nakrútiť, je vzácne a úžasné.“
