Zákulisie filmového biznisu prekvapí aj fanúšika konšpiračných teórií.
Ak budete nabudúce počuť hviezdu rozplývať sa v televízii nad svojou najnovšou postavou, alebo vám padnú v časopise do oka rebríčky aktuálnej návštevnosti filmov, vedzte, že to môže byť len povrch. Americký investigatívec Edward Jay Epstein naštudoval zákulisie americkej továrne na sny, vyspovedal producentov, čítal zmluvy a zhrnul to v knihe Ekonomika Hollywoodu.
Nosí oblek, kravatu a pracuje v korporácii z Wall Street. Všimli ste si zmenu v zobrazení filmových zloduchov? Po ruských špiónoch či islamských teroristoch sú tu noví záporáci – nenásytní finančníci.
Je to trochu podozrivé, ak Hollywood kritizuje kapitalizmus, ktorého je, samozrejme, stelesnením, dôvodom však teraz nie je ľavičiarsky svetonázor scenáristov, tobôž pokrytecká snaha nadbiehať marxistickým náladám po svetovej hospodárskej kríze. Je to vlastne jednoduché – nájsť vhodného kandidáta na zloducha do filmu je čoraz ťažšie.
Svet je čoraz citlivejší na obrazy spoločenských skupín v umení. Už v sedemdesiatych rokoch, keď šiel do kín Krstný otec, protestovala Liga Italoameričanov proti spájaniu ich etnika s mafiánmi. Organizácie na stráženie imidžu vo filmoch má okrem menšín kadekto od invalidov a vojnových veteránov po agentov CIA v dôchodku.
S nimi štúdiá konzultujú scenáre a dávajú zapracovať pripomienky. Vopred chcú mať ošetrené, že nikoho nepopudia, neurazia povolanie, národnosť či krajinu a titulu neuzavrú prístupy na zahraničný trh.
V prerábke trileru Červený úsvit tak namiesto Číňanov napadne USA Severná Kórea, vo filme Najhoršie obavy štúdio Paramount predišlo reakciám islamských Američanov a záporné postavy nahradilo nacistami – tí nehrozia sťažnosťami.
Lenže čo ak sú už esesáci pre publikum nezáživní a vyrábať záporáka z agenta KGB, komunistu či mafiána je čoraz viac tabu? Ideálnym zlosynom je americký manažér a finančník vo vyžehlenom obleku.
Harry Potter s Hermionou - erotické napätie je tlmené na minimum.
„Úžasný nápad! Škoda, že to niekto nenakrútil pred nami a nemôžeme spraviť remake.“
Tento povzdych producenta ilustruje podozrivý pocit, že Hollywood sám seba čoraz viacej recykluje. Originalita nemá šancu, tu sa hrá na istotu. Možností je niekoľko – remaky (King Kong), pokračovania (Hviezdne vojny: Epizóda III), pokračovania televíznych projektov (Mission Impossible) a filmy podľa počítačových hier (Lara Croft: Tomb Rider).
Ešte koncom štyridsiatych rokov neexistovala televízia, dévedéčka ani internet a divák bol naučený chodiť každý týždeň do kina bez ohľadu na program. Dnes do kina láka kampaň na konkrétny film. Reklama je šitá na mieru, publikum treba doslova „vyrobiť“, čo je náročné a aspoň také dôležité ako vyrobiť sám film.
Pretože najlepšie sa varí podľa starých osvedčených receptov, na špici sú miliardové série ako Pán prsteňov, Harry Potter, Shrek. Práve tie do multiplexov pravidelne priťahujú najdôležitejšiu cieľovú skupinu – tínedžerov – ktorým potom umožňujú utrácať za doplnkové produkty.
Opatrnosť spôsobuje aj to, že sa z filmov stráca sex. Konzervatívny katolík či talib nemôže byť viac mimo v nadávaní na skazený Hollywood. Vo výskyte nahoty väčšina hollywoodskej produkcie nepredbehne vysielanie iránskej televízie. V desiatke najvýnosnejších filmov od roku 2000 (menované vyššie) sex úplne chýba. Práve preto boli také úspešné.
Producenti vedia, že prístupnosť filmu od osemnásť rokov komplikuje marketing, predaj do televízií a v konečnom dôsledku predstavuje komerčnú samovraždu. Takéto dévedéčka navyše pri nákupoch bojkotujú konzervatívne matky, kľúčoví zákazníci reťazca Walmart.
Ide hviezdam o peniaze? Všetkým asi nie, inak ťažko vysvetliť, prečo v toľkých lacných nezávislých filmoch hrajú Keanu Reeves, Mel Gibson, Jim Carrey, Angelina Jolie, Leonardo DiCaprio.
Je to čudné - tá istá osoba, čo berie miliónové honoráre a na pľac dochádza súkromným lietadlom, je inokedy ochotná pracovať za tabuľkový plat, lietať bežnou linkou a prespávať bez luxusu v obyčajných hoteloch. Ako je to možné?
