Johnny Depp uvádza The Doors
Unikátny dokument z archívov legendárnej skupiny
ČT Art 20.20
„Určite je divná, to je fakt,“ komentuje hudbu The Doors ich fanúšik Johnny Depp. „Je to hudba pre čudákov, outsiderov. Poslucháčov prenáša do temného sveta snov.“ A keďže text k dokumentu The Doors: When You´re Strange nahovoril sám tiež zvláštnym, flegmatickým hlasom, tak to spolu ladí.
Americký nezávislý filmár Tom DiCillo nechcel žiadne hovoriace hlavy ani starých pamätníkov. Celý film je zostrihaný z autentických materiálov z archívu. Niektoré z nich boli úplným unikátom ešte v roku 2009, viac ako štyri desaťročia od rozpadu legendy. Krátku, iba sedemročnú kariéru The Doors tak sledujeme krok za rokom - od ich prvých koncertov, prvého albumu nahraného za päť dní, prvých priečok v hitparáde, strmej slávy, nepokojov na koncertoch, keď na pódiu museli byť policajti. Nechýba prelomový škandál a zatknutie v Miami, kde si frontman pred publikom rozopínal nohavice. Prekvapí aj dosiaľ nezverejnený filmový experiment kamaráta kapely – ako keby vytušil smrť Jima Morrisona v roku 1971.
Nový pohľad pochválil aj klávesista Ray Manzarek, ktorý predtým kritizoval kanonický film Olivera Stona z deväťdesiatych rokov. „Až toto je pravý príbeh Doors,“ naznačoval.
Tajomstvá filmovej architektúry
Prešov, Christiania 19.00
Prednáška na tému Obraz priestoru vo filme, to znie trochu oficiálne. Keď sa povie filmy očami architekta, to už má k tomu, čo sa dnes večer odohrá v prešovskom klube Christiania, oveľa bližšie.
Čo majú spoločné architektúra a kinematografia? Marek Peťovský je doktorandom na Fakulte architektúry STU a filmovým fanúšikom. Vybral si tri originálne nadčasové filmy: Muchu (1986) Davida Cronenberga, psychologickú drámu Single man (2009) Toma Forda a Blade Runnera (1982) Ridleyho Scotta a na ukážkach z nich rozoberie, ako rôzne títo slávni režiséri inšpiratívne narábajú s priestorom a ako architektúra ovplyvňuje príbeh či postavy.
VŠMU na veľkom pódiu
Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava 19.00 h
„Osobnosti študentov sú veľmi rôznorodé, niektorí sú veľmi precízni, iní sú veľmi kreatívni, niektorí uprednostňujú konvenčnejší prístup, iní skôr anarchickejší,“ hovorí o svojich žiakoch a budúcich absolventoch Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU choreografka Marta Poláková. Tanec vníma ako fyzicky náročné umenie, ktoré, ako každé iné, potrebuje citlivosť, veľkú húževnatosť, vytrvalosť a vnútornú disciplínu. Zajtra bude mať škola svoj večer v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava. Aj tento rok sa tu predstavia jej študenti so svojimi bakalárskymi a ročníkovými prácami v podobe interpretácií a choreografií. Diváci budú môcť zároveň spoznať aj výsledky práce pedagógov, doktorandov a ďalších, ktorí s nimi pracujú.
Autor: ea
