Predvlani sa tu v Cannes stal senzáciou francúzsky čiernobiely nemý film Artist. Neskôr triumfoval aj na Oscaroch, cenu získal Michel Hazanavicius za réžiu aj Jean Dujardin v hlavnej úlohe.
Potom sa jeden z nich vybral do Hollywoodu a nedávno hral v Scorseseho filme Vlk z Wall Street, druhý šiel na východ Európy a nakrútil drámu The Search o rusko-čečenskej vojne.
Iný prípad
„Všetci mi hovorili, že s čiernobielym nemým filmom nemáme na trhu šancu a predsa, aj v čase krízy pekne zarobil. Asi som vtedy nadobudol pocit, že v kinematografii možno skúsiť všeličo,“ vysvetľoval režisér, prečo si on, taký hravý filmár a špecialista na paródie o tajných agentoch, vybral práve takýto film.
Postavil ho na dvoch linkách.
Prvá je príbehom o nevinnom mladom Rusovi, ktorý radšej ako trest vo väzení (za fajčenie marihuany) prijme ponuku narukovať.
Hrdinom druhej je chlapček, ktorý sa osirelý túla krajinou, kým nestretne pracovníčku z misie pri Európskej únii.
„Keď o vojnových konfliktoch nakrúcajú západniari, často je ich hrdinom postava zo Západu. Ocitnú sa v centre dobrodružstva, zaľúbia sa, prosto, niečo sa s nimi deje. Search nie je ten prípad,“ hovorí Bérénice Bejo, ktorá od svojho manžela dostala úlohu humanitárnej pracovníčky. „Tu sa moja postava len pozerá, počúva a čoskoro pochopí, že svet len tak ľahko nezachráni.“
Provokuje
Festival v Cannes často reaguje na politiku, v hlavnom programe má aj dokument Sergeja Loznitsu Majdan. The Search musel zaradiť do súťaže s vedomím, že niekoho vyprovokuje. Otvorene ukazuje násilie ruskej armády a na konci novinárskej projekcie sa aj ozvalo pískanie.
Herec Maxim Emelianov – výborný v úlohe ruského vojaka – bol pred novinármi radšej opatrný, vravel, že film nesúvisí s jeho názormi a že len robil to, čo režisér chcel.
Naopak, Michel Hazanavicius hovoril, že ho k nakrúcaniu vyprovokovala „totálna indiferencia voči tomu, čo sa v Čečensku deje“ a producent Thomas Langmann povedal, že „sa nedá poprieť, že Rusi tam spáchali masaker“.
Search nie je úplne vyvážený film. Je v ňom však veľa mimoriadne silných scén (najmä tie, ktoré ukazujú, čím prechádzali opustené deti a ako mladým vojakom po skúsenosti z frontu nevyhnutne preskočí), niektoré zas v sebe nesú veľký idealizmus.
Hazanavicius hovorí: „Mal som veľký rešpekt k vážnosti a tragike témy, to mi však nemohlo zabrániť, aby som urobil svoj film.“
