Z výborného herca môže byť aj originálny režisér. V Cannes to dokázal miláčik publika Ryan Gosling, keď ukázal debut Lost River, nakrútený v apokalyptickej nálade.
„Na mňa sa pozerajte, haló, haló! Tu som!“ Programový riaditeľ festivalu v Cannes Thierry Frémaux je všeobecne obľúbená postava, príhovory pred začiatkom projekcie máva šarmantné a zábavné, ale niekedy sa stane, že nikoho nezaujíma. Ako v utorok večer, keď mal premiéru film The Lost River.
Frémaux bol na pódiu a chcel dielo predstaviť, všetci sa mu však otočili chrbtom a pozerali sa hore, smerom k hlavnému vchodu, kde stál Ryan Gosling – jeho režisér.
Ako Marlon Brando
Ešte pred takými tromi rokmi, keď sa v Cannes premietal film Blue Valentine, nebolo okolo Goslinga žiadne mimoriadne šialenstvo. Hoci už mal vtedy jednu oscarovú nomináciu za hlavnú mužskú úlohu. Aj za taký krátky čas sa však veľa zmenilo.
Dvakrát sa ukázal v žánrových filmoch dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, dostal hlavnú úlohu v dráme Georgea Clooneyho, neodmietol ani ponuku na ľudovejšiu komédiu so Stevom Carellom – a bolo.
Ak by sme súdili podľa reakcií publika, tento rok nie je v Cannes väčšia, respektíve, obľúbenejšia hviezda.
The Lost River je jeho režisérsky debut, na ktorý sa prišli osobne pozrieť napríklad aj Willem Dafoe, Wim Wenders oblečený vo fraku (hoci sa zrejme len nestihol prezliecť, pretože pár hodín predtým tu uvádzal svoj vlastný film) a, samozrejme, aj Refn. Zvyšok sály vytiahol svoje telefóny a fotil si ho.
„Keď nejaký herec nakrúti film, býva to zväčša veľmi osobné, autorské dielo. Tak, ako to bolo aj v prípade Marlona Branda alebo Seana Penna,“ hovoril v úvode Frémaux. „Majú originálne témy, príznačné inšpirácie, rôz〜ne ašpirácie.“
Prekonal nedôveru
Ryan Gosling nakrútil film o živote v imaginárnom, prekliatom meste, skoro vyľudnenom, sčasti zatopenom a súčasne plnom násilia. Tí, čo zostali, hľadajú možnosti, ako si udržať dom, získať prácu a trochu pokoja.
K postapokalyptickej nálade priviedli Goslinga úvahy o Detroite, v ktorom sa na pár dní ocitol pri nakrúcaní Dní zrady s Georgeom Clooneym, a tiež spomienky na vlastné detstvo v kanadskom Ontariu: „Raz som pri prechádzke lesom narazil na cestičku, ktorá ústila priamo do rieky. Mama mi vysvetlila, že pod vodou je ukryté celé mesto. Keď sa u nás budoval kanál, čo by umožnil veľkým lodiam prechádzať z Atlantiku až k veľkým jazerám, zaplavilo mnohé mestá a dediny,“ hovorí. „Predstava, že som sa mohol kúpať kdesi nad mestom, ma ešte dnes desí.“
Premietanie jeho filmu patrí medzi tie, o ktoré bol v Cannes zatiaľ najväčší záujem. Ľudia čakali v radoch dlho pred začatím. Niektorí naň vstupovali s nedôverou, bolo počuť hlasy, že Gosling ukáže len to, čo sa naučil od Refna.
Mali pravdu, v Lost River cítiť dosť veľký vplyv dánskeho režiséra, prejavil sa v nálade, v hre svetiel, farieb a najmä v hudbe (zložil ju Johnny Jewel, ktorý spolupracoval aj na filme Drive). Zároveň sa však ukázalo, že Gosling je nádejným pokračovateľom Davida Lyncha, pretože ľudské panoptikum vie zinscenovať podobne surreálnym, miestami hororovým až psycho štýlom.
Diváci sa miestami na seba pozerali, čo to má znamenať, a čím to bolo záhadnejšie a obskúrnejšie, tým viac ich to bavilo. Diplomat by povedal: Zaujímavé.
Veľmi známy?
„Už som všade, dám si na chvíľu pauzu,“ povedal vlani Ryan Gosling. Nechcel prijímať ďalšieho herecké úlohy, lebo si myslel, že už bude divákom pripadať veľmi známy, banálny. Zároveň potreboval dokončiť tento film. V Cannes s ním súťaží v sekcii Istý pohľad. Nech dopadne akokoľvek, rozhodne narušil obraz, aký o ňom fanúšikovia doteraz mohli mať.
To, čo má tento usmievavý a pohodový chlapec v hlave, je ešte veľké tajomstvo.
