„To si radšej pozriem reláciu o inseminácii kráv,“ tvrdil o kultovom seriáli M.A.S.H. autor literárnej predlohy. Lekár Richard Hooker s vojnou v Kórei súhlasil, hnevalo ho, že filmári zmenili výpovednú hodnotu jeho knihy.
Najprv vznikla kniha. Napísal ju v roku 1968 americký lekár Richard Hornberger pod pseudonymom Richard Hooker na základe svojich skúseností z vojny v Kórei. Do armády sa prihlásil, aby mohol vyštudovať vysokú školu, odvelili ho hneď po jej ukončení.
Pripojil sa tak k ďalším, zväčša mladým a neskúseným doktorom, ktorí pôsobili v mobilných vojenských chirurgických nemocniciach (Mobile Army Surgical Hospital – MASH) počas kórejskej vojny.
Po návrate domov - kórejský konflikt trval od roku 1950 do roku 1953 – spísal svoje zážitky a v podobe románu, na ktorom pracoval dvanásť rokov, ich ponúkol viacerým vydavateľstvám. Všetky odmietli. Nakoniec požiadal o spoluprácu známeho športového redaktora W. C. Heinza, ktorý text zredigoval a Hornberger ho konečne vydal.
O dva roky neskôr predal filmové práva Robertovi Altmanovi (vraj si ešte veľmi dlho vyčítal, že príliš lacno) a ten nakrútil rovnomenný film s Donaldom Sutherlandom v úlohe kapitána Benjamina Franklina Piercea.
Čierna komédia získala päť nominácií na Oscara a jednu, za najlepší pôvodný scenár, aj premenila. Režisérovi Altmanovi priniesla prvý komerčný úspech a finančnú nezávislosť od hollywoodskych štúdií. Založil si vlastnú produkčnú spoločnosť a stal sa jedným z priekopníkov americkej nezávislej scény.
Seriál sa môže pochváliť vynikajúcim českým dabingom. Na rozdiel od amerického originálu sa v ňom nenachádza nahratý smiech:
Ako prvý vznikol v roku 1970 film MASH s Donaldom Southerlandom (vpravo) v úlohe Piercea. FOTO: OUTNOW.CH.
Spočiatku prepadák
Seriál nenechal na seba dlho čakať, televízia CBS si predstavovala niečo ako sitkom pre celú rodinu, grotesku plnú gagov, len zľahka vychádzajúcu z knihy a filmu.
„Uvedomoval som si, že v žiadnom prípade sa ani nepriblížime k naturálnosti a hĺbke, ktorú mali v sebe kniha i film,“ priznal v rozhovore pre IGN Filmforce jeden z hlavných scenáristov Larry Gelbart.
„Určite sme nemohli nechať striekať krv na lekárov. Neboli sme nadšení tým, že musíme zriediť silu predlohy a urobiť to akceptovateľným pre čo najširšie publikum.“
Úspech sa nedostavil, kritici označili seriál za televízne sklamanie roka 1972, sledovanosť bola nízka a predpokladalo sa, že druhá séria ani nevznikne.
Zlom nastal niekde v 17. epizóde, keď sa scenáristi odklonili od žánru a dovolili si veci, ktoré sa bežne v sitkomoch netolerujú. Príbehy potemneli, postavy začali zomierať, epizódy nemali iba šťastné konce.
M.A.S.H. sa zmenil na niečo, čo provokovalo divákov.
„Spôsoboval im, že sa cítili nepríjemne pre to, čo sa dialo, alebo boli smutní – to zvyčajne nie je úlohou polhodinovej šou,“ vysvetľoval Gelbart. Ako scenárista sa podpísal neskôr aj pod oscarovú komédiu Tootsie s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe.
Televízia sa síce tešila z narastajúcej sledovanosti, ale s veľkou opatrnosťou pozorovala, ako scenáristi miešajú komédiu s drámou a vzniká nový televízny žáner dramédia.
„Už sme neslúžili len na potešenie a pobavenie,“ hovoril Gelbart. „Bolo to tak ako v reálnom živote. Našli sme spôsob, ako sa smiať cez slzy.“
