Knižný piatok
Taleb patrí medzi výnimky rozsiahleho radu autorov motivačnej literatúry.
Motivačná literatúra je úspešné odvetvie knižného priemyslu. Ako všade, aj tu sa pohybuje množstvo hoch〜štaplerov so zaručenými receptmi. Jednou z výnimiek je Nassim Nicholas Taleb, autor bestselleru Čierna labuť. Aj keď by marketéri chceli z neho urobiť filozofa, nijaký mysliteľ to nie je. Je to však mysliaci človek, vizionár, ktorý mnohé veci presne diagnostikuje a viaceré predvída.
Jeho 500-stranový opus Antifragile – O veciach, ktoré prospievajú zo zmätku (Citadella) sa môže stať motivačnou klasikou tohto času. Taleb vstupuje do éry kríz, zmätku, neistoty, rozkolísanosti – a tvrdí, že je to nielen v poriadku, ale je to jediný spôsob, ako nezahynúť. Robí si posmešky zo „sovietsko-harvardskej dezilúzie“, je zástancom názoru, že „hojnosť zvládame ťažšie ako núdzu“, alebo postrehu, že stačí jedna konferencia na upokojenie, a investori utečú spôsobiť krach firmy.
Moriakov omyl
Tak ako bolesť je pre deti informáciou o riziku, krízy, pády, krachy sú know-how na ďalšie zmŕtvychvstanie. Víta zmätky, pretože vie, že najlepšie sa cudziemu jazyku naučíme vo väzení cudzej krajiny. Analógie nachádza v prírode i v ľudskom organizme (ožarovanie pri rakovine vraj zničí najslabšie bunky a tie najsilnejšie posilní).
Je aj vtipný, keď uvádza omyl moriaka, ktorý z mäsiarovho kŕmenia počas roka vyvodzuje záver, že mäsiar je jeho najlepší priateľ. Na svoj omyl, podobne ako svetové banky a vlády, prichádza neskoro, keď mu jeho protektor podrezáva krk.
Taleb víta problémy a krízy nie ako nutnosť, ale ako vítanú príležitosť na rast, zdokonaľovanie, úspech. Jeho argumentácia je nielen intuitívna a príbehová, ale podložená aj údajmi, grafmi, tendenciami, číslami, trendmi. Ako skúsenostnú surovinu používa celé dejiny ľudstva, príbehy úspešných i neúspešných kultúr i národov. Vyslovuje smelú domnienku, že národný štát je vlastne nešťastným riešením a že všetky „biele“ civilizácie skôr či neskôr padnú pod náporom barbarov. Iba tie, ktoré rátajú s mnohosťou a variantnosťou, prežijú a prosperujú.
Dve negatíva knihy
Napriek mnohým kladom má táto kniha dve negatíva: jedno tkvie v jej hrúbke. Mnoho vecí sa opakuje, rukopisu by pomohla kritickejšia redakcia. Druhým problémovým miestom je preklad do slovenčiny (Milina Matulová).
Pôsobí, akoby autorka ovládala dokonale angličtinu, ale nemala skúsenosti s materčinou. „...systémy podobajúce sa na prirodzené potrebujú, aby ich ekonomickí agenti boli viac ako sebavedomí, to znamená preceňovanie ich šancí na úspech a podceňovanie rizík zlyhania ich biznisu za predpokladu, že ich zlyhanie nezraní ostatných.“ Takýmito ultrakorektnými, pritom však toporne a strnulo preloženými štylizáciami sa musí prehrýzať čitateľ v celej knihe.
