Nová inscenácia bratislavského Mestského divadla má televízny štýl.
„Som sklamaný z toho, ako to tu funguje,“ vyjadril sa Marek Ťapák po premiére Doktora Macbetha k dôvodu, prečo inicioval vznik divadelnej výpovede o stave spoločnosti.
Valéria Schulczová a Roman Olekšák vo svojej novej hre uvedenej v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave nepriamo poukázali na to, ako málo diel sa vracia k Novembru 1989. Je príznačné, že sa na tento pomaly pioniersky počin podujali autori z generácie, ktorá bola v tom čas v tínedžerskom veku.
Detektívna zápletka
Zvolený štýl by pokojne (možno aj lepšie) zapadol do televízneho prostredia. Vidno scenáristické skúsenosti oboch autorov, ktorí však rezignovali na väčšie zdivadelnenie témy.
Scéna reprezentuje vilu, ktorú kedysi zarizovali, čím si inscenátori zdôvodnili jej nedobové zriadenie. Väčšie otázniky vyvolajú niektoré detaily kostýmov, pančuchy na podväzkovom páse do danej doby už skutočne nepatria.
Text je vystavaný zručne, ale dodržiavanie jednoty miesta a času spolu s rešpektovaním fiktívnej štvrtej steny z neho urobila miestami priveľmi predpokladateľný zážitok. Najviac sa to týka zakomponovanej detektívnej zápletky. Nenápadné rozvešané motivické „pušky“ si nemožno nevšimnúť, takže záverečné výstrely pôsobia trochu zahanbujúco. Nemožno sa ani preveľmi zamýšľať nad vierohodnosťou základnej situácie, v ktorej milenka príde blahoželať milencovi do domu, v ktorom žije s nič netušiacou manželkou.
Seriál, nie Shakespeare
Hre sa nepodarilo celkom dosiahnuť parametre mýtického Shakespearovho Mac〜betha, na ktorého názvom odkazuje. Extrémne situácie pôsobia skôr ako zo seriálu, v ktorom sa musia využiť všetky možnosti vzájomných vzťahov. Hlavná postava sa však k veľkej metafore karieristu idúceho cez mŕtvoly predsa len priblížila.
V zobrazení Petra Makovca alias doktora Macbetha kladú autori kruté otázky reprezentantovi lekárskeho povolania, ktoré predstavuje jednu z mála prirodzených autorít. Marek Ťapák zahral túto postavu so suverenitou a presvedčivosťou. Hlavnou intrigánkou je dcéra komunistického pohlavára, televízna hviezda Naďa. Anna Javorková by bola v tejto postave impozantnou i bez prílišného zdôrazňovania jej tvrdosti.
Veľkým plusom je, že autori s odvahou pristúpili k demýtizácii „nových“ ľudí, ktorých revolúcia vyplavila. Marián Mitaš vytvoril veľmi uveriteľný portrét človeka, ktorému nahrá do karát, že do strany už nestihol vstúpiť. Jedinou zástupkyňou naivnej väčšiny je Gabriela Marcinková v úlohe mladej sestričky Denisy, čo trochu znižuje váhu ilúzií, ktoré v tom čase mali veľmi mnohí.
Tvorcom sa podarili vyjadriť ku koreňom niektorých súčasných problémov. Mnohé repliky a pozorovania rezonujú otvorenosťou, iróniou až sarkazmom. Autori nemôžu za to, že to nie je až taký príjemný pohľad.
Recenzia/Divadlo
Doktor Macbeth
Autori: Valeria Schulczová, Roman Olekšá
Réžia: Valeria Schulczová
Dramaturgia: Roman Olekšák, hudba: Martin Hasák, scéna: JaOnMi, kostýmy: Eva Kleinová
Účinkujú: Marek Ťapák, Anna Javorková, Marián Mitaš, Gabriela Marcinková
