Maliar Andrej Dúbravský našiel svoje obľúbené dielo medzi obrazmi Fragonarda
Je to séria obrazov o láske, ktorú by sme mohli nazvať rokokovým komiksom, ktorý si objednala milenka Ľudovíta XV. Prvé štyri obrazy však odmietla, pretože sa jej zdalo, že postavy, ktoré namaľoval Jean-Honoré Fragonard, v tých časoch veľmi vychytený umelec, až príliš pripomínajú ju a kráľa.
Séria sa končí obrazom Korunovácia milenca. Muž, ktorý ženu zvádzal, už dosiahol, čo chcel. A práve tento obraz je obľúbeným dielom maliara Andreja Dúbravského, ktorý iba vlani ukončil štúdium na VŠVU. Aktuálne vystavuje v Berlíne a potom, čo otvoril zároveň aj výstavu v bratislavskej Zahorian&Co gallery, odcestoval späť do New Yorku, kde predtým strávil tri mesiace maľovaním.
Kam patrí figúra?
„Fragonarda som objavil, keď som bol prvýkrát v New Yorku v roku 2009. Strašne sa mi páči. Jeho diela sú
Dielo, ktoré mám rád
Jean-Honoré Fragonard: The Progress of Love: The Lover Crowned
1771 - 1772
V zbierke The Frick Collection, New York
317,8 x 243,2 cm
súčasťou The Frick Collection, malého múzea plného pokladov. Je tam izba venovaná Fragonardovi. Vo svojej tvorbe som vždy riešil problém, ako umiestňovať figúry do krajiny. Veľa maliarov ich maľovalo príliš malé alebo príliš veľké. V baroku boli figúry hlavne v interiéri. A potom v rokoku to prišlo. Krajina a figúry umiestnené, ako keby to bolo javisko. Hľadal som v tom kľúč alebo inšpiráciu. A potom aj farebnosť, ktorá bola pre mňa v tom čase zaujímavá. Boli to vlastne farby csudaiovského ateliéru. Postavené na kontrastoch, jemne pastelová tyrkysová, ružová, svetlozelená a žltá. Ako keby trochu zlomené erikošilleovské farby,” vysvetľuje Andrej Dúbravský.
Romantický a sladký
Fragonardov osud bol veľmi zaujímavý. Najväčší úspech zaznamenal v druhej polovici 18. storočia na dvore Ľudovíta XV. Potom prišla revolúcia, ktorá ho pripravila o veľkú časť jeho mecenášov, zmenil sa vkus a tí, ktorí kupovali jeho obrazy, prišli o hlavy. Zomrel ako chudobný a zabudnutý umelec.
„V histórii je veľmi veľa maliarov, ktorí sa snažili byť romantickí a sladkí. Ale Fragonard to dokázal,” hovorí Dúbravský. Ako maliara ho zaujímajú obrazy krajiny, na ktoré sa pozriete a máte pocit, že by ste tam chceli byť. Všetko tam navzájom pasuje, pretože je to vystavané dokonale ako divadelná scéna. „Keď stojíte v miestnosti, kde sú tieto obrazy vystavené, zdá sa vám až neuveriteľné, že to niekto dokázal takto namaľovať. Takto sladko a zároveň totálne rafinovane,” pokračuje.
Jean-Honoré Fragonard:The Progress of Love: The Lover Crowned.
Dokonalá formálna krása
„Páči sa mi, že je to presne ako moje obrazy západov slnka,” vysvetľuje s tým, že rokokové umenie veľa nového neprinieslo. V baroku sa maľovali dramatické veci, bolo to obdobie reformácie, keď sa vrchnosť snažila pritiahnuť ľudí k viere.
A rokoko, ktoré potom prišlo, bolo zrazu iba o hrách a užívaní si. „Na obrazoch nie sú žiadne dramatické výjavy a posolstvá. Ale podľa mňa to tým obrazom neuberá na dôležitosti, nezmenšuje to ich dokonalú formálnu krásu. Je to až neuveriteľne nádherne skomponované, svetelne aj farebne. Sám som podľa Fragonarda maľoval aj nejaké vlastné obrazy, používal som jeho diela na koláže. Snažil som sa nájsť aj ďalších maliarov, ktorí by takto maľovali, ale nikoho som nenašiel,” dodáva Dúbravský.
„S revolúciou prišiel klasicizmus, pre mňa sú to väčšinou nepozerateľné obrazy, namaľované prísne akademické štýlom v kombinácii s revolučným obsahom,” hovorí Dúbravský. V Amerike si vraj uvedomil, že aj to, čo maľujem on, nie je úplne to najmodernejšie . „V Bratislave som nad tým nikdy nerozmýšľal. Tie veci, čo sú dnes hot, čisté plátno a na ňom iba jeden ťah štetcom, sa mi zdajú niečím, čo tu už dávno bolo prekonané a dnes je to už iba čistý biznis. Tí autori majú 27 rokov. Urobili takto 300 obrazov, z nich štyri vystavia a zvyšok predajú na veľtrhoch. Netaja sa akousi cool arogantnosťou. Umenie je dnes už Warholom nezvratne ovplyvnené, stalo sa komoditou. Umelci už o tom nehovoria, ale ani sa tým netaja. Vytvoria toľko, koľko je trh schopný pojať. Ja produkujem toľko, koľko vládzem a koľko chcem a dopyt ma až tak nezaujíma. Pretože nakoniec na každej výstave všetci chcú tie isté tri obrazy.“
Juraj Kováčik, editor hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik, editor hentak.sk
