Vladimír Mišík siahol do archívu a vybral piesne, pripomínajúce rôzne fázy jeho tvorby. Spájajú ich baladické motívy so skvelými textami.
Doyen československého rocku Vladimír Mišík (1947) je dnes už výraznou ikonou českej hudobnej scény s vysokým umeleckým aj morálnym kreditom. Každý jeho nový album je preto naliehavo očakávaný a sledovaný s mimoriadnou pozornosťou.
Najnovšia výberová kolekcia Vladimír Mišík: Královský večer / Balady 1972 - 2010 (Supraphon 2014), ktorá vznikla v jeho osobnej dramaturgii, predstavuje tucet nádherných pesničiek, ktorých melanchólia, citová impresia, očistený zvuk a nenapodobiteľný výraz pripomenú rozličné fázy Mišíkových sólových počinov aj kapiel, v ktorých účinkoval (Flamengo, ETC alebo Čundrgrund), a zároveň prináša potešenie pre milovníkov jeho neprekonateľne poetických balád.
Defilé excelentných básnikov
Svoj pôvodne bigotný názor, že rock, blues, bigbít a ich variácie sa musia spievať len po anglicky, opustil už na začiatku sedemdesiatych rokov na svojom prvom sólovom albume, z ktorého sú na novom CD dva skvosty – Proč ta růže uvadá (text Jiří Suchý!) a Stříhali dohola malého chlapčeka (Josef Kainar). Neskôr v línii pokračoval a stal sa „objaviteľom a približovateľom“ českej avantgardnej poézie, ktorá pôsobila ako kultové zjavenie pre širšie poslucháčske a divácke masy.
Zároveň objavil svoju schopnosť písania textov, čo príjemne a rovnocenne prezentuje v atraktívnych kúskoch aj na aktuálnej nahrávke (Co jsem si vzal, Romeo se kácí). Predstavenie básnikov, s ktorými si minulý režim často nevedel rady – či ich úplne zakázať, alebo cenzurovať – bolo totiž nevídané.
Václav Hrabě (Variace na renesanční téma, Kdybych už měl umřít) prekážal „prílišným“ intelektualizmom, beatnictvom a spáchaním samovraždy, František Gellner (Balada) bol síce ľavičiar, ale anarchista, ktorý tvoril ešte počas monarchie, a Josef Kainar (Královský večer, Sochy, Já a dým), hoci komunista, vyrastal na džeze a swingu 30. rokov a nepredstavoval žiadny dobrý príklad pre mládež. Osobitou kapitolou je objav špecifického moravského poeta erotického vesmíru Jiřího Veselského (Noc) a priateľská prezentácia pesničkára Jiřího Dědečka v nesmrteľne nostalgickej skladbe Sadem, lesem, parkem.
Artefakt výtvarníka Karla Halouna
Ale ešte prv, ako si pustíme z nosiča hudbu, nemôžeme nezaznamenať, že pred očami máme zároveň výtvarný projekt v knižnom a staromilsky „vinylovom“ formáte, predstavujúcom príjemné spojenie pesničiek s neobvyklými obrázkami ilustrátora a grafického dizajnéra Karla Halouna.
Albumy Vladimíra Mišíka sú vždy akousi výkladnou skriňou grafického rukopisu Karla Halouna. A najnovší výsledok je výrazne ušľachtilým výtvarným skvostom, ktorý stojí za „ohmatanie“.
Vladimír Mišík je kompozične originálny a pestrými, hoci úspornými aranžmánmi necháva vyniknúť esenciám textov, na ktorých mu vždy záležalo. Relatívnou novinkou je ľúbivejšia poloha – taká príjemná pre poslucháča, ktorá prináša viacero chytľavých refrénových pesničiek, ako aj použitie menej obvyklých nástrojov (kombinácia ústnej a ťahacej harmoniky, basklarinetové ornamenty, viola).
Platňa Královský večer / Balady 1972 – 2010 je akýmsi výsledkom pocitov, nonšalantnej grácie, príjemnej erudície, kamarátstva a životných postojov muža, ktorý sa o svoje rád podelí, prijíma život s pokorou, ale hlavu nikdy neskloní.
