Hovorí o občanovi, ktorý je bezmocný pred rozhodnutiami štátu, ukázal korupciu politiky cynizmus cirkvi, používal nadávky. Napriek tomu verí, že od ministra kultúry ešte dostane peniaze na ďalší film. S ruským režisérom ANDREJOM ZVIAGINCEVOM sme sa v Cannes stretli deň pred tým, ako s filmom Leviatan získal cenu za najlepší scenár.
Hrdinu vášho filmu ide štát necitlivo vysťahovať, lebo na jeho pozemku sa chystá nová stavba. Koľkokrát za rok sa čosi také v Rusku udeje?
„Mňa k tomuto filmu priviedla historka zo Spojených štátov. Tam bol jeden chlapec – teda chlapec, mal päťdesiat, päťdesiatpäť rokov – obeťou podobného prípadu. Keď vedel, že už svoj majetok neochráni, nasadol do buldozéra, zamieril na mesto a kým naňho polícia strieľala, zdemoloval niekoľko budov štátnych inštitúcií. Myslel som si najprv, že sa budem držať faktov a nakrútim americký príbeh. Lenže Rusko mi je srdcu najbližšie, a preto som svoj nápad prehodnotil.“
Neprekáža vám, že v tom budú ľudia vidieť len komentár súčasnej situácie v Rusku?
„Ľudia vedia, že také čosi sa deje všade. Aj v Amerike, takej demokratickej krajine. Aj tam sa môže nájsť muž, ktorý prepadne úplnému zúfalstvu, lebo ho nikto nepočúva a nikto si ho ani nechce vypočuť. Stalo sa to v štáte Colorado, ten muž sa volal Marvin John Heemeyer a dostal prezývku Killdozer. Môžete si to overiť na internete.“
Leviatan sa vyskytuje v Biblii ako morská príšera. Ako to ovplyvnilo vizuálnu stránku vášho filmu?
„Pôvodne som myslel na iný názov. Ale keď sme si s producentom potriasli rukami a pustili sa do roboty, náhodou som stretol pár kamarátov, ktorí učia filozofiu na vysokej škole a oni mi začali hovoriť o diele Leviathan. Thomas Hobbes v ňom píše o zmluve medzi silným štátom a občanom. A potom som sa vybral nakrúcať k Barentsovmu moru, úplne na sever krajiny, tam to malo význam.“
Prečo práve tam?
„Sú tam hory aj more, človek je pri nich úplne maličký, bezvýznamný, jeho dom nepodstatný. A čo je zvláštne, keď sme postavili dom nášho filmového hrdinu, zrazu sme stretli jedného miestneho chlapíka. Povedal, že keď sa vyberieme jednou cestičkou na sever, uvidíme aj veľryby. Žasol som a mal pocit, že všetko do seba zapadá, že je to znamenie, že film treba robiť.“
