Pri pohľade na Ralpha Fiennesa chytá človeka nostalgia za niečím neurčitým v duchu pamätnej vety z filmu Grandhotel Budapešť, v ktorom hrá nezabudnuteľne postavu svojrázneho hotelového manažéra. Aj o Fiennesovi akoby platilo to isté, čo o jeho pánovi Gustavovi, že jeho svet sa stratil oveľa skôr, ako doň vôbec vstúpil, ale dokázal udržiavať ilúziu s obdivuhodnou gráciou.
Na výzore niekdajšieho krehkého milovníka sa síce už podpísali roky, jeho modré oči však stále žiaria zvláštnym pokojom.
Starším generáciám možno jeho krehkosť pripomína Petra O´Toola, mladší ho registrujú ako strašidelného lorda Voldemorta z Harryho Pottera.
