Taneční choreografi oslavujú Shakespeara. V jeho Búrke vidia romancu, metaforu vzťahov aj alchýmiu ľudského hľadania.
Uvádzať Shakespeara nie je v roku jeho okrúhleho výročia nič výnimočné. Posledná z autorových hier, filozofická až utopická Búrka, však nie je tým najjednoduchším výberom ani pre činoherný, nieto ešte pre tanečný projekt.
Pohyb dokáže hovoriť
„Nevedeli sme si predstaviť, že by sme sa venovali inej jeho hre. Búrka je metaforou ľudských vzťahov, rodiny, prírody a alchýmie ľudského hľadania,“ hovorí Stanislava Vlčeková, jedna z troch choreografov, ktorých Národné divadlo oslovilo.
Jednotlivé časti spája len koncept či prostredie, v ktorom ich autori tvorili. „Vznikli tri rozdielne interpretácie. Zdalo sa nám zaujímavé nedohadovať sa na spoločnom postupe,“ vysvetľuje Vlčeková.
Vo svojej časti túžila vyrozprávať celý príbeh o milánskom vojvodcovi v exile, ktorý stroskotá na ostrove. Nebojí sa, že by tanec nevyjadril dej. „Pohyb je schopný vyjadriť to, k čomu sa slová môžu len trochu priblížiť. Objaviť moc, ktorú tento text už niekoľko storočí nosí,“ mieni.
Chcela divákom priniesť predovšetkým príjemný zážitok. „Búrku vnímam ako romancu,“ dodáva.
Patriarcha alebo učenec
Východiskovým znakom je pre ňu kruh ako symbol hmoty a magickej premeny. Prospera nevníma ako patriarchu, ale ako učenca. „Niektorí inscenátori Búrky dokonca Prospera zobrazovali ako ženu, čo rázne mení základný otcovský vzťah učiteľa a jeho žiačky,“ komentuje choreografka, ktorá tvorí predovšetkým v Debris Company.
Spolu s Jozefom Vlkom tam vytvorila produkcie ako Epic či Mono, spolupracuje však aj s divadlami elledanse, SkRAT či P.A.T. Je podpísaná pod pohybovou spoluprácou v inscenáciách SND ako Karpatský thriller, Jane Eyrová, Karamazovovci, ale aj Kapitál v Divadle Aréna.
„Mám veľmi rada svoj domáci tím, je však pre mňa obohacujúce pracovať v prostredí mimo poetiky Debris Company,“ hovorí o svojich rôznorodých angažmánoch. Režisérom i skladateľom jej časti je Jozef Vlk, do ďalších zložil hudbu Peter Zagar.
Strach z inakosti
Ďalší dvaja choreografi sa sústredili na zobrazenie jednej z postáv hry. Jaro Viňarský, ocenený nedávno aj prestížnou newyorskou tanečnou cenu Bessie Award, sa zameral na Calibana, ktorý reprezentuje slobodného prírodného človeka nedotknutého socializáciou. „Je symbolom inakosti, ktorej sa bojíme, a z pocitu ohrozenia často volíme cestu násilia,“ hovorí.
Viňarský nepracuje s iným výtvarným prvkom, len s telami tanečníkov.
Tretí z autorov, Andrej Petrovič, ktorý dlhodobo pôsobí v známom londýnskom súbore Akram Khan Company, dal do centra svojej vízie samého Prospera.
Premiéry The Tempest sú v piatok a v sobotu v Historickej budove SND o 19.00 h.
