Neľudskosť je niečo, čo neočakávame. Neľudskosť nás vždy vydesí. Predpokladáme, že je to stav vyhrotenej situácie, v ktorej sa ľudia správajú iracionálne.
Francúzsky filozof Nicolas Grimaldi v eseji Nelidskost (vyd. Academia) uvažuje o príčinách. Jeho závery sú dosť pesimistické. Neľudskosť je podľa neho úplne banálna a prirodzená. Cez vlastné úvahy, historické fakty a psychologické javy Grimaldi vysvetľuje, čo znamená neľudskosť. Dokazuje svoj hlavný predpoklad – neľudskosť je bežná. Nepripisuje sa len niekoľkým zvráteným osobám, ale bežným ľudom. Stačí taká jednoduchá vec, ako je strach. Strach zostať sám.
Paradox ľudskosti
V priebehu roku 1933 ľudia hromadne vstupovali do nacistickej strany, voči ktorej mali dovtedy výhrady. Väčšina ľudí už patrila k členom, a preto nikto nechcel zostať sám. Nechceli byť podozriví z buržoázneho humanizmu, zo sympatií voči Židom, a tak sa prispôsobili. Jednoduchšie bolo podľahnúť príjemnému pravidlu „všetci za jedného“.
Súčasťou podrobenia sa bolo prijatie pravidiel skupiny. Či už z presvedčenia, alebo len navonok. Človek zlenivel a jeho výhradnou činnosťou sa stalo prispôsobovanie. Nakoniec i jeho morálne a etické hodnoty splynuli s hodnotami skupiny.
Človek sa môže dopúšťať neľudskosti a zároveň prejavovať dojímavú ľútosť. Citlivý a pozorný manžel, nežný otec a zároveň nacistický vojak posiela na smrť milióny ľudí. Grimaldi takto vysvetľuje, že ľudskosť je len predstava, pri ktorej delíme ľudí na blízkych a tých druhých. Táto predstava je taká, akú si vytvoríme. Každý si vytvára obraz ľudskosti a na jeho základe sa potom správa neľudsky k tým, ktorí pod tento obraz nespadajú. V minulom storočí to boli Židia, otroci, domorodci, ľudia iného vierovyznania a takto by sme mohli pokračovať až k počiatkom dejín.
Grimaldi pesimisticky pripomína, že ide o omyl myslieť si, že vojnové hrôzy sú prekonané a dávno minulé. Neľudskosť je prirodzená. Je to ďalšia z jeho hypotéz, ktorú v knihe potvrdzuje príkladmi z dejín. Mučenie a neľudskosť sa vyskytujú v každých časoch a v režimoch, ktoré by sme na prvý pohľad definovali ako najlepšie zabezpečené.
Najčastejšie spomína demokratický režim, ktorý považuje za najvhodnejší, pretože toleruje rozdielnosti. Slabinou demokracie je však fakt, že musí tolerovať i to, čo ju ničí, pretože inak by popierala seba samu.
Umenie poľudšťuje
Sympatický je záver knihy, venovaný téme vytvorenia spoločných hodnôt a vzdelanosti. Autor nemá na mysli len vedecké vzdelanie, ale najmä umelecké, podnecujúce predstavivosť a vnímavosť.
Cez literatúru a svet románov si prisvojujeme skúsenosti, myšlienky a predstavy druhých. Čítame, prežívame a vytvárame tak spoločnú kultúru. Pre Grimaldiho je to cesta k akceptácii rozdielnosti, a teda k ľudskosti.
Autor: Nina Chybíková
