Kedysi televízia bez nej nemohla byť, aj rádio sme si často zapli hlavne kvôli nej, a dnes akoby vôbec nechýbala. Politická satira. Niežeby umrela, veď stále má z čoho žiť a potrebujeme ju. Ale našla si svoje cesty niekde inde. Časy Markoviča sú preč.
Výrobcami a šíriteľmi ostrých vtipov sa zahusťuje dobrovoľne a čoraz viac internet. Tam je možnosť byť na tepe dňa kedykoľvek.
Politickej satire sa často páči hlavne anonymita internetovej slobody, česť výnimkám. Vystúpiť zoči-voči obecenstvu v televíznom programe a do živého zaťať naživo – to sa dnes už nenosí. A nemohlo by sa?
