Keď pred štvrťstoročím vznikol televízny cyklus Dekalóg, bola to bomba, s ktorou sa nám otvorili brány západného sveta. Desať krátkych filmov podľa Božích prikázaní režiséra Krzysztofa Kieslowského fascinovalo témami aj spracovaním, niektoré sa stali predlohami jeho celovečerných filmov. Ako veriť a žiť, aby človek nepoprel seba, iných ani Boha a cítil slobodu tak, aby iným neubližoval?
Odpoveď formuluje biblické Desatoro. V Slovenskom národnom divadle sa s témami jednotlivých prikázaní vyrovnávajú mladí režiséri aj v úlohe autorov. Naštudovali desať miniinscenácií, ktoré v rôznych priestoroch staronovej budovy vytvorili rôznorodú mozaiku v neobvyklom rytme päťhodinového diania.
Počet miest je obmedzený na necelú stovku a tá sa ešte v prípade niektorých predstavení delí na dve polovičky. Divák sa presúva vždy do iného priestoru, čo mu na jednej strane umožňuje spoznávať scénický potenciál inak nedostupných priestorov, no zároveň musí spracúvať pomerne časté návraty do reality s asistentkami, ktoré dbajú na prísne vymedzený čas.
Od jeden po desať
Po beztextovom, vizuálne výraznom magickom štarte prvého prikázania sa inscenácie rozbiehajú dvoma smermi. Tie, ktoré pracujú s dramatickou štruktúrou sa oproti textom založeným skôr na hereckom spracovaní ukazujú ako vyzretejšie.
Jedným z netradičných, ale najsilnejších spracovaní je hneď druhé prikázanie, v ktorom režisér posadil divákov na javisko a nasvietil hľadisko. Skutočný príbeh o osamelosti, odvahe, statočnosti a utrpení založil na paralelnom rozprávaní troch postáv spojených s osudom blahoslavenej Zdenky Schelingovej z Oravy.
Hneď vzápätí to trefne, vtipne a ucelene vyšlo režisérovi Jánovi Luteránovi. Jednoaktovka sa odohráva na navážacej rampe, kde zúfalý režisér bojuje so sviatočným dňom, technikou a rozmarnou herečkou. Dobrý text, dobrý výber hercov. Tu sa stretávajú Daniel Fischer a Jana Oľhová, najobsadzovanejší herci celého projektu.
Polčas Desatora sa odohráva v sále Višňový sad, kde čechovovsky urputne bojujú dve sestry s piatym prikázaním, pričom diváci akoby boli hračkou v ich rukách.
Niečo podobné sa udialo aj v prikázaní Nepokradneš, ktoré síce veľmi presne namierilo na krádež duchovného vlastníctva a internetových pirátov, ale akoby sa spoľahlo skôr na herecké výkony než na dramatizáciu.
Odvážny koncept si zvolili tvorcovia deviateho prikázania – príbeh ohnivej túžby Majakovského po manželke blížneho sa odohráva v priestore nákladného výťahu na dve strany pre dve hľadiská, čím sa sám priestor invenčne pohráva s manželským trojuholníkom. Dekalóg uzatvára veľmi citlivo a intímne odohraná epizóda o dôverčivej matke, ktorá so stratou pamäti stráca aj oporu v rodine.
Vzory a vzorky
Atmosféru tohto maratónu si diváci pravdepodobne vychutnajú, až keď si nájdu čas a chuť na rekapituláciu a odmyslia priestorové zmeny. Ide o vďačný, no náročný koncept. Ponúka generačnú výpoveď o dnešnom vnímaní starých noriem západnej spoločnosti aj vzorku schopností tvorivo reagovať na zadanie. Skôr ako o štýlových exhibíciách, ktoré by tu v takomto prípade mohli mať tiež svoje miesto, možno hovoriť o sústredenom hľadaní sa.
Recenzia/divadlo
Desatoro
Činohra SND
Dramaturgia: Daniel Majling, Miriam Kičiňová, scéna a kostýmy: Tom Ciller, Annamária Juhásová, hudba: Vladislav Šarišský
Réžia: Anna Petrželková, Kamil Žiška, Ján Luterán, Sláva Daubnerová, Iva Jurčová, Lukáš Brutovský, Anti Korenči / Juraj Bielik, Marián Amsler, Júlia Rázusová. Michal Vajdička
Najbližšia repríza: 14. júna
