Vo „véčku“ som hrala futbal

Narodila sa síce v hlavnom meste Bulharska Sofii, ale keď mala asi rok, jej rodičia sa presťahovali do Bratislavy. A pretože sa im mesto páčilo, už v ňom zostali. Aj s ňou. S BOŽIDAROU TURZONOVOVOU. ,,Svet som začala viac vnímať najskôr pod hradom, ...


FOTO PRE SME – PETER PROCHÁZKA

Narodila sa síce v hlavnom meste Bulharska Sofii, ale keď mala asi rok, jej rodičia sa presťahovali do Bratislavy. A pretože sa im mesto páčilo, už v ňom zostali. Aj s ňou. S BOŽIDAROU TURZONOVOVOU. ,,Svet som začala viac vnímať najskôr pod hradom, na Mikulášskej ulici, ktorá bola vtedy čisto nemecká. Potom sme sa presťahovali na Biely kríž a v roku 1950 na Gajovu ulicu, kde žijem až dodnes.“

Aké bolo vaše bratislavské detstvo?

,,Nádherné. Vedela by som o ňom rozprávať aj celé hodiny. Rada si spomínam na nedele, keď nás otec vždy zaviedol do kina Mladosť na grotesky. Na spoločné prechádzky po promenáde, korze, na kaviareň Aucafé na petržalskom brehu, kde sa rodičia stretli s priateľmi a my deti sme behali okolo, na Tarantu, ktorá sa nachádzala v dnešnej budove SNG. Hrala tu aj hudba a ja si doteraz vybavujem, ako pri nej mama a otec tancovali. A viete, že si ešte pamätám na obrovskú sochu pilota, ktorá stála na dnešnom námestí Ľ. Štúra a o ktorej som sa až neskôr dozvedela, že išlo o pomník M. R. Štefánika?“

Vyrastali ste celkom v centre mesta. Neprekážalo vám to?

,,Vôbec nie. Vtedy išlo o veľmi tichú štvrť. Áut bolo málo a my deti sme sa mohli pokojne hrať i na ulici. Bol tu aj park s bazénom na Jakubovom námestí, na Dunajskej ulici sa nachádzal ďalší park, ktorý sa v zime zmenil na obrovské klzisko, a dosť blízko bola aj Petržalka. Tam sme sa chodili kúpať na dnes už neexistujúce Lido alebo priamo do Dunaja. V zime zasa nebolo možné nebyť na zimnom štadióne. Keď vám tam dal chalan dvakrát podnožku, znamenalo to, že už za vami pálil. Ale Bratislava bola i veľmi kultúrne mesto s výbornými divadlami, operou, koncertmi, na ktorých účinkovali takí svetoví umelci ako Igor Oistrach, Sviatoslav Richter či Emil Gilels. No a keď sa potom, v roku 1958, konali práve u nás majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, už sme sa cítili priam ako pupok sveta či vlastne Európy. V tých päťdesiatych rokoch sa diali vo svete dospelých aj mnohé ťažké, odporné a nechutné veci, a práve preto som rodičom vďačná, že vlastné obavy z nich na mňa, môjho brata a sestru neprenášali a robili všetko pre to, aby sme mali šťastné detstvo.“

Jeho súčasťou však bol aj Prezidentský palác, v ktorom ste navštevovali dramatický krúžok.

,,Áno, vtedy známy pioniersky palác, na ktorého otvorení som, mimochodom, po prvý raz videla banán. Pre mnohých z nás bol ,,pinkáč“ akoby druhý domov. Len čo sa skončila škola, odhodili sme tašky a už sme tam boli. Navyše mal aj vynikajúcu záhradu s amfiteátrom, bežeckými trasami, malou, akoby zoologickou záhradou. Tam som sa napokon zoznámila aj s bratmi Mikulíkovcami či s Julom Satinským. Doteraz si pamätám, ako sme išli na hrad a Julo sa postavil na stredný múrik, z ktorého recitoval smerom k večernej Bratislave K vám, urodzeným veľkomožným. Alebo ako na začiatku marca vliezol pri Devíne do Dunaja a doplával až k budove univerzity.“

Po strednej škole nasledovalo štúdium herectva na VŠMU. Aké to boli pre vás časy? Prísne, bohémske?

,,Škola ctila bohému. Nebolo vôbec výnimkou, že sme niektoré prednášky mali aj mimo jej budovy. A keďže tá sa vtedy nachádzala na Štúrovej ulici, psychológiu s doktorom Rudašom sme napríklad mávali v blízkej kaviarni Luxor a dejiny divadla s profesorom Rampákom zasa v petržalskom parku.“

Ktoré časti mesta sú vám najbližšie?

,,Ono sa to mení. Napríklad v istom čase som mala rada niekdajšie populárne „véčko“. Ale raz som sa v ňom pri stolnom futbale zabudla až do rána. Keď boli dcéry malé, bol to zasa petržalský park. Až pokým som si neuvedomila, aké množstvo splodín z áut do seba nadýchajú, kým prejdeme po Starom moste. Stále sa mi však páči nábrežie a, samozrejme, aj vynovená časť Starého Mesta, ktorá naozaj dáva Bratislave novú tvár.“

A čo by v nej naopak nemuselo byť?

,,Že sa pri všetkej tej obnove stále stretávame s jedným pretrvávajúcim fušerstvom a nedbajstvom, ktoré síce doslova bije do očí, ale kompetentní akoby si s ním nevedeli dať rady. Napríklad denne chodím okolo môjho gymnázia na Grösslingovej ulici. Čo je nádherná secesia, ale budova je nanovo natretá iba z jednej strany. Prečo? A prečo jej strecha, ktorá bola iba nedávno opravená za ťažké peniaze, má už diery? Ako je to možné? Alebo v centre sa množia kaviarničky, butiky. Chvalabohu. Čo si však mám myslieť o tom, že pokiaľ siahajú ich rozmery, je fasáda domu nanovo vymaľovaná, ale zvyšok už nie? Iste, je to pohodlné, ale zároveň potemkinovské a trochu i smiešne. Navyše, kazí to tiež obraz Bratislavy u jej návštevníkov.“

JANA LUKÁČOVÁ

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 401
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 307
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 326
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 099
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 980
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 175
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 003
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 581
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 877
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 570

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop