Vo „véčku“ som hrala futbal

Narodila sa síce v hlavnom meste Bulharska Sofii, ale keď mala asi rok, jej rodičia sa presťahovali do Bratislavy. A pretože sa im mesto páčilo, už v ňom zostali. Aj s ňou. S BOŽIDAROU TURZONOVOVOU. ,,Svet som začala viac vnímať najskôr pod hradom, ...


FOTO PRE SME – PETER PROCHÁZKA

Narodila sa síce v hlavnom meste Bulharska Sofii, ale keď mala asi rok, jej rodičia sa presťahovali do Bratislavy. A pretože sa im mesto páčilo, už v ňom zostali. Aj s ňou. S BOŽIDAROU TURZONOVOVOU. ,,Svet som začala viac vnímať najskôr pod hradom, na Mikulášskej ulici, ktorá bola vtedy čisto nemecká. Potom sme sa presťahovali na Biely kríž a v roku 1950 na Gajovu ulicu, kde žijem až dodnes.“

Aké bolo vaše bratislavské detstvo?

,,Nádherné. Vedela by som o ňom rozprávať aj celé hodiny. Rada si spomínam na nedele, keď nás otec vždy zaviedol do kina Mladosť na grotesky. Na spoločné prechádzky po promenáde, korze, na kaviareň Aucafé na petržalskom brehu, kde sa rodičia stretli s priateľmi a my deti sme behali okolo, na Tarantu, ktorá sa nachádzala v dnešnej budove SNG. Hrala tu aj hudba a ja si doteraz vybavujem, ako pri nej mama a otec tancovali. A viete, že si ešte pamätám na obrovskú sochu pilota, ktorá stála na dnešnom námestí Ľ. Štúra a o ktorej som sa až neskôr dozvedela, že išlo o pomník M. R. Štefánika?“

Vyrastali ste celkom v centre mesta. Neprekážalo vám to?

,,Vôbec nie. Vtedy išlo o veľmi tichú štvrť. Áut bolo málo a my deti sme sa mohli pokojne hrať i na ulici. Bol tu aj park s bazénom na Jakubovom námestí, na Dunajskej ulici sa nachádzal ďalší park, ktorý sa v zime zmenil na obrovské klzisko, a dosť blízko bola aj Petržalka. Tam sme sa chodili kúpať na dnes už neexistujúce Lido alebo priamo do Dunaja. V zime zasa nebolo možné nebyť na zimnom štadióne. Keď vám tam dal chalan dvakrát podnožku, znamenalo to, že už za vami pálil. Ale Bratislava bola i veľmi kultúrne mesto s výbornými divadlami, operou, koncertmi, na ktorých účinkovali takí svetoví umelci ako Igor Oistrach, Sviatoslav Richter či Emil Gilels. No a keď sa potom, v roku 1958, konali práve u nás majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, už sme sa cítili priam ako pupok sveta či vlastne Európy. V tých päťdesiatych rokoch sa diali vo svete dospelých aj mnohé ťažké, odporné a nechutné veci, a práve preto som rodičom vďačná, že vlastné obavy z nich na mňa, môjho brata a sestru neprenášali a robili všetko pre to, aby sme mali šťastné detstvo.“

Jeho súčasťou však bol aj Prezidentský palác, v ktorom ste navštevovali dramatický krúžok.

,,Áno, vtedy známy pioniersky palác, na ktorého otvorení som, mimochodom, po prvý raz videla banán. Pre mnohých z nás bol ,,pinkáč“ akoby druhý domov. Len čo sa skončila škola, odhodili sme tašky a už sme tam boli. Navyše mal aj vynikajúcu záhradu s amfiteátrom, bežeckými trasami, malou, akoby zoologickou záhradou. Tam som sa napokon zoznámila aj s bratmi Mikulíkovcami či s Julom Satinským. Doteraz si pamätám, ako sme išli na hrad a Julo sa postavil na stredný múrik, z ktorého recitoval smerom k večernej Bratislave K vám, urodzeným veľkomožným. Alebo ako na začiatku marca vliezol pri Devíne do Dunaja a doplával až k budove univerzity.“

Po strednej škole nasledovalo štúdium herectva na VŠMU. Aké to boli pre vás časy? Prísne, bohémske?

,,Škola ctila bohému. Nebolo vôbec výnimkou, že sme niektoré prednášky mali aj mimo jej budovy. A keďže tá sa vtedy nachádzala na Štúrovej ulici, psychológiu s doktorom Rudašom sme napríklad mávali v blízkej kaviarni Luxor a dejiny divadla s profesorom Rampákom zasa v petržalskom parku.“

Ktoré časti mesta sú vám najbližšie?

,,Ono sa to mení. Napríklad v istom čase som mala rada niekdajšie populárne „véčko“. Ale raz som sa v ňom pri stolnom futbale zabudla až do rána. Keď boli dcéry malé, bol to zasa petržalský park. Až pokým som si neuvedomila, aké množstvo splodín z áut do seba nadýchajú, kým prejdeme po Starom moste. Stále sa mi však páči nábrežie a, samozrejme, aj vynovená časť Starého Mesta, ktorá naozaj dáva Bratislave novú tvár.“

A čo by v nej naopak nemuselo byť?

,,Že sa pri všetkej tej obnove stále stretávame s jedným pretrvávajúcim fušerstvom a nedbajstvom, ktoré síce doslova bije do očí, ale kompetentní akoby si s ním nevedeli dať rady. Napríklad denne chodím okolo môjho gymnázia na Grösslingovej ulici. Čo je nádherná secesia, ale budova je nanovo natretá iba z jednej strany. Prečo? A prečo jej strecha, ktorá bola iba nedávno opravená za ťažké peniaze, má už diery? Ako je to možné? Alebo v centre sa množia kaviarničky, butiky. Chvalabohu. Čo si však mám myslieť o tom, že pokiaľ siahajú ich rozmery, je fasáda domu nanovo vymaľovaná, ale zvyšok už nie? Iste, je to pohodlné, ale zároveň potemkinovské a trochu i smiešne. Navyše, kazí to tiež obraz Bratislavy u jej návštevníkov.“

JANA LUKÁČOVÁ

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 480
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 784
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 089
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 790
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 525
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 527
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 511
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 378
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 354
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 980

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Robert Roth: Filmom Nina som si musel posoliť rany

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

Neprehliadnite tiež

Jennifer Lawrence zažila prvý prepadák. Pauza prospeje jej aj publiku

Film Mother! je horor, ale ľudia sa z neho smejú.

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.