Stvárnila desiatky filmových postáv, ale pre mnohých ostane navždy odvážnou Ellen Ripleyovou z Votrelca. Neprekáža jej to, vesmír je aj tak miestom, kde sa cíti najlepšie.
Všetko sa to začalo sci-fi hororom Votrelec. Od Ridleyho Scotta dostala ponuku stvárniť dôstojníčku Ellen Ripleyovú, ktorá ako jediná z posádky prežije a vráti sa na Zem.
Písal sa rok 1978, obaja stáli na začiatku kariéry, pre Scotta to mal byť druhý celovečerný film, pre Sigourney Weaverovú tretí, ak rátame aj romantickú komédiu Woodyho Allena Annie Hall. Mihla sa v nej v šesťsekundovom zábere, bez dialógu, ale i to stačilo, aby si ju režiséri všimli.
„Nechcela som hrať vo Votrelcovi,“ spomína na svoje začiatky v rozhovore pre The Guardian. „Bolo to sci-fi a ja som bola totálny snob. Chcela som Shakespeara.“
Mala dvadsaťosem, snažila sa o serióznu divadelnú kariéru, ale i tam mala problém. Bola privysoká a priveľmi vzdelaná.
„Veľa hercov je nízkych, keď som vošla do miestnosti a oni sa postavili, ostali v rozpakoch,“ opisuje. „Stratila som vďaka tomu mnoho úloh. Aj s opätkami mám šesť stôp a tri palce (čiže 190 centimetrov, bez opätkov 182), producenti sú tiež nízki, nikdy som nebola predmetom ich sexuálnych fantázií,“ sťažuje sa na problémy v divadle i vo filme. Štúdiá sú podľa nej bez akejkoľvek predstavivosti, čo sa týka obsadzovania, preto jej šance boli mizerné.
Votrelec (1979) režiséra Ridleyho Scotta. FOTO: OUTNOW.CH
Ikona sci-fi žánru
Túžila nakrúcať romantické príbehy, ale Votrelec sa nakoniec ukázal ako najväčšie šťastie jej kariéry.
„Mnohí producenti nevedeli, čo si so mnou počať, tak som skončila pri Ridleym Scottovi a Jamesovi Cameronovi, ľuďoch, ktorí sa veľmi nestarajú o konvenčné názory,“ hovorí.
Stala sa nekorunovanou kráľovnou sci-fi a jednou z prvých herečiek, ktoré získali nomináciu na Oscara za účinkovanie v tomto žánri. A hlavne pomohla zmeniť pohľad na ženy v akčných a fantazijných snímkach. Už to neboli len obete a objekty sexuálnych túžob, zrodili sa hrdinky typu Ripleyová alebo Sarah Connerová.
„Nesnažím sa hrať silné ženy, myslím na to, aby vyzneli realisticky a ony z toho potom vyjdú ako silné. Je to vždy žena, ktorá sa snaží udržať rodinu pohromade,“ hovorí.
V tom čase sa však považovalo za trúfalosť, že filmári ponúkli divákom obyčajnú ženu, nie v parádnom vesmírnom skafandri, ale so špinavými rukami, ktorá rieši krízovú situáciu.
„To je niečo, čo sa doteraz nerobí. Producenti majú pocit, že musia ženu zmeniť na čudnú sci-fi bábiku, aby to bolo zaujímavé,“ hovorí Sigourney, ktorá podľa vlastných slov často stvárňovala ženy, ktoré sa necítia dobre v našom svete. Sú tak trochu izolované pre svoju posadnutosť niečím. „Rada šírim odkaz, možno preto, že som bola ako tínedžerka nemotorná a škaredá, že ženy môžu mať akýkoľvek tvar, veľkosť a názor a je to normálne. Je normálne byť abnormálny.“
