Postavy nechajte štvrťstoročie odležať. Ideálne aby herci nepomreli. Keď je zrelá nostalogia, rozmrazte ich a nechajte horko-sladko meditovať nad starými časmi, ako by sa medzičasom nič podstatné nestalo.
Musí to byť náhoda. Ako inak vysvetliť, že vekslácky príbeh Bony a klid pokračuje o úctyhodných dvadsaťsedem rokov od prvého filmu, teda práve teraz, keď v Česku scenárista jednotky (a medzitým skrachovaný politik) Radek John kandiduje v eurovoľbách a Vít Olmer, režisér, mu v kampani pomáha.
Vysvetlenia, samozrejme, môžu byť aj obyčajné – trebárs náhla inšpirácia. „Nápad na film vznikol, keď som na Staromestskom námestí videl bývalého veksláka, teraz už v rokoch,“ povedal pre iDnes filmár. „Už neponúkal tuzexové poukážky, ale lákal turistov s jedálnym lístkom v ruke. A namiesto Bony, bony! vykrikoval: kommen sie dovnitř, česskaja kuchyň...“
