Knižný piatok
Výber z poetickej tvorby Borisa Viana obsahuje piesňové texty, básne z knižných zbierok, sonety a balady.
Boris Vian je u nás známy, populárny a obľúbený. Poznáme ho ako všestrannú umeleckú individualitu, ale predsa len najviac ako literáta, a to najmä autora svojráznych próz. Tie určené pre večnosť písal pod svojím menom, tie pre rýchlo zarobené peniaze a okamžitú slávu písal pod pseudonymom.
V priebehu času sa tieto dva póly akosi obrátili: seriózna Vianova literatúra pôsobí ako paródia na čísla z literárnych čítanok a jeho krváky sa čítajú ako príloha k legende.
Podobne je to aj s poéziou Borisa Viana, ktorá vychádza pod názvom Krutá dobrodružství (Maťa). Je to výber z početnej Vianovej básnickej a textárskej tvorby, ktorého zostavovateľmi boli dvaja - prekladateľ Jiří Dědeček a majitelia copyrightov. Texty, ktoré odsúhlasili, sa dostali do tejto antológie.
Jazyková virtuozita autora i prekladateľa
Výber obsahuje čísla štvorakého charakteru: sú to piesňové texty, básne z knižných zbierok, sonety a balady. Piesňové texty sú späté s Vianovými šansónmi či kupletmi. Pri ich počúvaní sa dnešný prijímateľ nemôže nepousmiať - dobovo zašumené šlágre znejú ako František Krištof Veselý na francúzsky spôsob.
To, čo zastaralo v aranžmánoch, zvuku a interpretácii, sa, našťastie, nestratilo v slovách. Vian bol virtuóz jazyka a jazykovým žonglérom je aj Jiří Dědeček. To sa ukazuje miestami ako handicap rýdzej poézie - obom to tak brilantne rýmuje, že si občas nerobia ťažkú hlavu z toho, aké slovné formulácie vychádzajú z ich básnického mlynčeka.
Ešte väčšmi sa tento neduh prejavuje v sonetoch a baladách, teda formách, ktoré sú najviac formalizované. V Balade o naší válce nachádzame hneď štrnásť rýmov na slovo „čistě“ - hřiště, příště atď. Ale to je aj celý estetický zisk z tejto prázdnej virtuozity.
Básnické polotovary
Básne, ktoré nevyšumeli cestou cez desaťročia, sú tie skromnejšie, kratšie, písané menej efektným spôsobom, tie, o ktorých hovorí v doslove prekladateľ, že pôsobia ako polotovary.
„Výborný nápad se co nejrychleji zpracuje a odloží, protože na jeho místo se neodbytně dere další, stejně geniální.“ Nemyslím si, že to bolo pre nejakú Vianovu lajdáckosť alebo dokonca pre predtuchu predčasnej smrti. Vian, ako poeta natus, možno cítil, že cizelovanie myšlienky ho vedie síce k virtuozite, ale aj formálnej vyprázdnenosti.
Preto opracovával tieto nápady narýchlo a nahrubo, aby cítil ich prvotnú surovosť a tvrdosť: „Matky nás tvoří v krvi / A celý život nás drží / Na šňůrce do živého masa.“
Boris Vian bol popri svojej mnohostrannosti predovšetkým básnikom. Je dobré, že sa v tejto rýdzej polohe predstavuje aj slovenskému čitateľovi, hoci v českom preklade.
