ROZHOVOR

Ruský vojnový fotograf: Krajina sa zbláznila. Ako Nemecko pred vojnou

OLEG KLIMOV si myslí, že sovietsky systém skôr či neskôr zahynie.

(Zdroj: OLEG KLIMOV)

Narodil sa na Sibíri a možno to je dôvod, pre ktorý vydržal na frontoch dlhých dvanásť rokov. Hoci sa už po prvých štyroch prejavil posttraumatický syndróm, s akým sa stretávajú vojaci, vojny neopustil, až kým si neuvedomil, že pravda sa žiadnou technikou zachytiť nedá a že humanistické posolstvo fotografie je len mýtus. Po dvadsiatich rokoch sa vrátil na miesta v Čečensku, Abcházsku či v Karabachu a hľadal ľudí, ktorých fotky publikoval a vystavoval, lebo o nich nevedel ani to, či prežili. OLEG KLIMOV je skeptický k dnešnému svetu médií, no verí, že „sovietsky systém skôr či neskôr zahynie. Aké obete to však ešte prinesie, to je otázne,“ hovorí.

V dokumente, ktorý o vás nakrútila Maša Noviková, mladý muž hovorí, že je rád, že bol vo vojne. Že má pocit, že to malo zmysel a on nepremárnil svoj život. Aký je váš pohľad – mali všetky tie vojny naozaj zmysel?

Vojna určite žiadny zmysel nemá, pretože obete, ktoré jej dôsledkom vznikajú – nie sú ospravedlnením sveta, ktorý po nich prichádza. Výsledok víťazstva v druhej svetovej vojne znamená minimálne tridsať miliónov ľudí, ktorí zahynuli. A keď sa pozrieme na 20. storočie z pohľadu Sovietskeho zväzu a Ruska – to sú len obete – obete prvej svetovej vojny, októbrovej revolúcie, občianskej vojny, stalinizmu a represií, druhej svetovej vojny, perestrojky, a potom prišli lokálne vojny. A výsledok? Práve teraz ho vidíme – opäť sme napadli Ukrajinu...Vojna nemá zmysel.

Ako si teda vysvetliť, že sa stále opakuje?

Myslím, že v tomto prípade je to boj dvoch odlišných ideológií. My Rusi – hovorím my, lebo som Rus – my si myslíme, že človek ako individualita nemá veľký význam v porovnaní so spoločnosťou, so štátom, v ktorom žije. Myslíme si, že štát, silná osobnosť, vodca – že on nám pomáha, že my sami si nevieme pomôcť. A čo je hlavné – nemôžem povedať, že by toto boli len nejaké pomätené názory, je to celá chybná koncepcia, vďaka ktorej však možno manipulovať s ľuďmi. Prirátajme si do toho obrovské množstvo obetí, ktoré Rusko utrpelo, a pozrime sa na to pohľadom nejakého človiečika, čo žije v malej ruskej dedinke.

Čo vidí?

Povedzme, že má nízky plat, slabé vzdelanie, nemá za sebou žiadne hrdinské činy ani nič, na čo by vôbec mohol byť hrdý – jeho dom je schátraný, úroda mizerná, kolchoz nefunguje a on ani nevie, ako to zmeniť. No ak by to aj vedel, štát mu takéto predstavy nedovolí uskutočniť. Musí platiť dane, úplatky a výsledok je veľmi lokálny, no zároveň je to obrovský problém – ten človek začne piť. Keď však potom v televízii vidí, že naša krajina je veľká, že sme vyhrali vo vojne, že náš prezident zhŕňa územia – tak ako teraz Krym – tak ten človek začne byť hrdý. Nie na seba – ale na svoju krajinu. Každý človek totiž chce byť na niečo hrdý, a tu sa to využíva.

A ako je to na Ukrajine?

Keď sa pozrieme na východ Ukrajiny, sú tam ľudia, ktorí majú blízko k systému Sovietskeho zväzu, no v Kyjeve je väčšina mladých ľudí, ktorí chcú byť slobodní, chcú študovať a hľadajú príležitosti vo svojom živote. To je tá druhá ideológia – anglosaská. Je zameraná na človeka, ktorý vytvára štát, systém. Aj s hrdosťou to funguje opačne – najprv sú hrdí ľudia a potom sa to mení i na hrdosť na štát. A na Ukrajine prebieha boj medzi týmito dvoma ideológiami. Je to, akoby pokračoval boj proti komunizmu, hoci komunizmus už nie je.“

004_res.jpg

Vojak hrá na piáno krátko po skončení bojov medzi Abchádzkom a Gruzínskom o Sukhumi, október 1993.

okl00055rus_r6907_res.jpg

Matka ruského vojaka sa stretáva so svojím synom po tom, ako bol v zajatí v čečenskom meste Šali, počas prvej čečenskej vojny.

Oleg Klimov
(1964)
  • narodil sa v Tomskej oblasti, v Kazani študoval astrofyziku.
  • Od roku 1989 pracoval ako fotoreportér pre holandský denník NRC Handelsblad.
  • Mapoval všetky vojnové konflikty sprevádzajúce rozpad Sovietskeho zväzu a vo východnej Európe. Fotografoval aj vojnu v Kosove a v Afganistane, teraz dokončuje projekt o moriach a riekach Ruska.
  • Jeho snímky sa pravidelne objavujú v The New York Times, The Washington Post, Time, The Guardian
  • Vlani o ňom Maša Noviková nakrútila dokument Letters to Myself. V Bratislave ho predstavil v rámci Frontline Clubu, ktorý organizuje Nadácia otvorenej spoločnosti.
oleg-klimov.jpg

A môže v ňom niekto vyhrať?

Samozrejme, niekto určite vyhrá. Myslím, že skôr alebo neskôr sovietsky systém zahynie. Ale aké budú jeho obete, to je otázne. Nechcem povedať, že demokratické zásady sú ideálne, tiež majú množstvo problémov, ale ten systém je humanistickejší, lebo vychádza smerom od človek k štátu a nie naopak, keď štát rozkazuje, čo má človek robiť a za čoho ho bude platiť.

Kto je vo vašich očiach hrdinom?

Ak hovoríme o vojne, tak je to vojak. Veľmi si vážim vojakov, bez ohľadu na to, za ktorý štát bojujú, lebo keď som bol vo vojnách, bol som na oboch stranách. Príbehy tých vojakov sú však rovnaké. Tie isté problémy majú na jednej aj na druhej strane a poznám prípady, keď vojaci pomáhali občanom z druhej strany – len tak, skrátka pomáhali. Myslím, že na úrovni jednotlivých ľudí existuje porozumenie aj vo vojne. Mám aj novší príklad – bol som Kryme, keď ešte patril Ukrajine, a odchádzal som, keď už patril Rusku. Je tam vojenská letecká základňa, na ktorej je asi polovica Rusov a polovica Ukrajincov – všetci sú bývalými dôstojníkmi sovietskej armády. Ruské vojská, ktoré nemali žiadne rozlišovacie označenia, mali obkľúčiť túto základňu. Nemali na nej zbrane, iba palice, no nechceli sa vzdať, lebo nedostali takýto rozkaz. Začali sa navzájom rozprávať a tým, čo prišli útočiť, povedali, že nechcú žiadne obete. Že síce nemajú zbrane, ale budú odporovať, lebo majú vojenskú hrdosť. Vy ste dostali rozkaz útočiť, tak útočte – strieľajte do vzduchu a my sa budeme brániť, ale nebudeme sa zabíjať. A naozaj – nikoho tam nezabili. To sú vojaci.

Vojny už nefotíte, prečo ste išli na Krym?

Išiel som tam ako občan. Chcel som vedieť, čo sa tam deje. Nemyslím, že tí, čo tam žijú, sú dnes šťastní ľudia. Ak išlo o referendum, bolo samozrejmé, že povedia áno Rusku, keď tam žije 80 percent Rusov, no oni predsa dvadsať rokov v Rusku nežili. Nevedia, aké je súčasné Rusko, aký je náš prezident. A teraz majú obrovské problémy, je tam množstvo policajtov, sú zakázané občianske mítingy a majú problém s peniazmi, ale už sú súčasťou Ruska.

Vraveli ste, že súčasťou vašej ideológie je dôležitý pocit hrdinstva, ktorý supluje štát. Dá sa z neho nejako vymaniť? Nedokážu ľudí inšpirovať príklady jednotlivcov – hrdinov?

„Jediným východiskom by mohli byť city, emócie. Lebo dnes sme v situácii, keď nefungujú ani argumenty, ani logika. Osemdesiat percent ľudí v Rusku akoby sa totálne zbláznilo. Veľmi sa mi to podobá na Nemecko v rokoch 1936 až 1939. Žiadny rozum už nepomáha.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 13 902
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 13 126
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 10 071
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 638
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 375
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 774
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 486
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 460
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 265
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 965