Sprevádza ho povesť najlepšieho hudobného festivalu Európy. Šli sme si to overiť na Primavera Sound do španielskej Barcelony.
"Keď raz budem hľadať miesto, kam sa sťahovať, Barcelonu mám na svojom zozname!" odkazuje cez mikrofón Kanaďan Win Butler a publikum ováciami ďakuje za výnimočné vystúpenie Arcade Fire.
Hodinu po polnoci to pred hlavným pódiom vrie a dav vyše desaťtisíc ľudí nemá žiadne pochybnosti, kto je právom najväčšou nezávislou kapelou desaťročia.
Keď vrcholí majestátna šou a namiesto ohňostroja strieľa z pódia medzi ľudí roj zvírených farebných konfiet, núka sa len jeden výraz – pop music 2.0.
Akoby to Barcelona vždy pred letom vyhrala. Zatiaľ čo v júni sem prestížna akcia Sónar priváža novinky elektronickej scény, mesiac predtým sa pri mori rozloží Primavera Sound, európsky top festival s najlepším programom široko-ďaleko.
Spolu je to nápor hudby, ako keby Slovák strávil jedno leto päť ročníkov festivalu Pohoda. A to všetko v krajine, ktorá v hudbe nie je žiadnou veľmocou, aj španielski interpreti účinkujú väčšinou na rozohriatie ako prví.
Najlepší koncert je nečakaný
„Na festival? To my všetci,“ prikyvuje dvadsaťdvaročný Kyle, jeden z mnoho mladých Britov, ktorí úplne obsadili hostel blízko podujatia a za porciou dobrej hudby mieria do Katalánska. Napriek akciám, ktoré majú doma.
„Jasné, že som chodieval na Glastonbury. Lenže to je taký hipisácky karneval, pre mnohých je muzika len kulisou. Tie bojové podmienky, balast v programe – kto má byť dnes zvedavý na Metallicu?“ vysvetľuje programátor. „Tu je síce menej ľudí, ale lepšia koncentrácia kapiel. A Španieli to vedia roztočiť.“
