Film ako zebra bez pruhov

Snaha juhoafrickej kinematografie vyrovnať sa produkcii amerických štúdií zvýrazňuje nedostatky žiackej práce.

V údolí, od ostatného sveta oddelenom ohradou z tŕnia, žije stádo zebier. Tu príde na svet zebrí samček Khumba, ktorému chýbajú pruhy. Ostatné zebry sa mu posmievajú a obviňujú ho, že zapríčinil dlhotrvajúce sucho.

Khumba dá na radu múdrej starej modlivky a vydá sa na cestu k zázračnému jazierku. Verí, že tam chýbajúce pruhy dostane. Na ceste musí prekonať mnoho nástrah. Najväčšou je obávaný leopard.

Globálne ambície, lokálne zručnosti

Ambícia juhoafrickej kinematografie vytvárať vlastné, medzinárodne uznávané animované filmy je viac vecou národnej i kontinentálnej africkej emancipácie ako filmárskych schopností. V roku 2012 to bol príbeh operencov Zambezia, teraz prišiel rad na kopytníky v animovanom filme Khumba. Okrem tvorcov majú spoločné aj to, že nechcú byť lokálnou záležitosťou. Zo všetkých síl sa snažia vyrovnať svetovej, čiže americkej produkcii. To v praxi znamená epigónstvo, mohutné čerpanie, inšpirovanie sa, parafrázovanie.

Khumba nie je taký zlý film, ako by sme čakali po Zambezii, ale jeho neodbytné a v každom zábere prítomné odhodlanie vyrovnať sa produkcii veľkých amerických štúdií zvýrazňuje všetky možné nedostatky žiackej práce. Animácia je len druhá liga, ale prekvapivo dobrá. Škoda, že postavičky sú povykrádané bez ladu a skladu z Madagaskaru, Doby ľadovej, Loveckej sezóny, Ria, Ranga, Kung-fu Pandy a ďalších, takže po výtvarnej stránke ide o exotický mišmaš bez jednotiacej výtvarnej línie.

Aby tvorcovia ešte ušetrili, pozadia tvoria len statické krajinky, takže obraz veľmi často pôsobí dojmom prázdnoty.

Chaos namiesto zábavy

Šetrilo sa pravdepodobne aj na scenáristoch. Príbeh sa odvíja lineárne, napätie sa nestupňuje, chýba aj vo finále. Tvorcovia si pre rozprávanie vybrali osvedčenú formu pásma skečov, ale nedokázali ich naplniť hravosťou, nápaditosťou ani vtipom, o pointách už ani nehovoriac. Prepracované nie sú ani jednotlivé postavičky, podaktoré nevysvetlené a mnohé nedôležité.

Humor má zabezpečiť, ak sa bude čo najviac bizarných figúrok správať výstredne a nepochopiteľne. Takže tu máme maniakálneho šakala, schizofrenickú ovcu, psychotické svište, dementné gazely, agresívneho králika a veľa mentálne indisponovaných zebier, ale nie je to zábavné ani smiešne.

Jediným efektom je chaos, narúšanie a drobenie hlavného príbehu. Jeho kľúčovými protagonistami sú zebra s chýbajúcimi pruhmi, jednooký leopard a albinizmom postihnutý orol čierny. Nečakajte však, že ich postihnutie spojí, alebo im pomôže chápať jeden druhého.

Khumba nie je veľmi o potrebe porozumenia, tolerancie a lásky. Film nefunguje ako rozprávka pre deti ani ako spoločenská metafora. Je len príbehom zebry, ktorá putuje za ilúziou získania chýbajúcich pruhov. Nezmúdrie, nedozrie, len sa jej dejú rôzne čudné nepochopiteľné veci – a keď sa dodejú, sú záverečné titulky.

Vždy je však možné, že Khumba nie je nepodarený film, ale že Juhoafričania skrátka vidia svet takto.