Milostná dráma o bývalom partizánskom veliteľovi prináša množstvo vedľajších, hoci silných epizód, ktoré si na ploche jedného filmu v konečnom dôsledku prekážajú a snímka v závere stráca dych.
Oproti zmierlivým českým retrokomédiám či dobovým drámam s kriminálnym podtextom po Jurajovi Nvotovi (Eštebák) nabral ďalší slovenský filmár odvahu stvárniť svoj pohľad na temné časy komunistickej minulosti. Novinka Miloslava Luthera Krok do tmy o bývalom partizánskom veliteľovi nesie označenie „milostná dráma“.
V tieni monsterprocesov
Ako mnoho iných aj Miloslav Luther, keď dostane raz za veľmi dlhý čas možnosť prihovoriť sa publiku, akoby chcel povedať všetko naraz. A tak je Krok do tmy aj vojnovou drámou biblických rozmerov, tragédiou človeka, ktorý tak veľmi túži zachovať si čisté svedomie, až si ho práve tou snahou zašpiní, sebaobetou milujúcej ženy, osudom neúspešného karieristu, ale i obrazom jedného z najtemnejších období našej histórie, panoptikom obludností aj oblúd.
Prináša veľa čiastočných a vedľajších, no silných epizód, z ktorých každá by vydala na samostatný film. Takto pospolu na ploche dvoch hodín si navzájom prekážajú. Úsilie všetko ukázať a vysvetliť – aj to, čo by pôsobilo silnejšie ako letmá spomienka, náznak či zmienka – potláča zamýšľanú ústrednú líniu i dramatický oblúk rozprávania. V závere film stráca dych, napätie aj nástojčivosť.
Prístup režiséra k zobrazovanému obdobiu je poznačený skutočnosťou, že vtedy „prežíval šťastné detstvo v nešťastnom období“, no postavy detí tu nie sú nijako využité a detské videnie sa prejavuje len v akomsi protirečivom spoločenskom vákuu. Ťažisko príbehu sa odohráva po Stalinovej smrti v roku 1953. V čase, keď naplno zúrila kolektivizácia, tri roky po násilnom rozohnaní kláštorov, po monsterprocesoch s Miladou Horákovou aj s Rudolfom Slánskym a Vladom Clementisom.
V base sedia Husák aj Novomeský, za nevyjasnených okolností zomreli Šmidke aj Bašťovanský. V Příbrame a Jáchymove fárajú do uránových baní „nepriatelia ľudu“, v armáde slúžia „čierni baróni“.
Pre dobrých nie je miesto
A predsa sú filmové postavy akoby zaskočené a prekvapené bezškrupulóznymi karieristami a vydriduchmi, šokuje ich likvidácia náboženských symbolov a na straníckych školeniach i predvolebných mítingoch dávajú nahlas najavo svoj nesúhlas, akoby netušili, s čím sa zahrávajú.
Nenájdeme tu jediného idealistu, presvedčeného zaslepeného „budovateľa lepších zajtrajškov“, hoci takí bývajú najobludnejší. Sú tu len podvodníci, oportunisti, agenti, alibisti alebo zlomení slabosi.
Ústredná postava (Marko Igonda) počas vojny vyniesla rozsudok smrti nad vlastným bratom, ale nejaví ani náznak výčitiek. Dokonca podvádza milujúcu ženu. Odmieta sa podieľať na komunistickom svinstve, ale nebojuje proti nemu, usiluje sa mu vyhýbať, nevidieť ho, ignorovať. Obetavá manželka (Monika Haasová) sa spolčí aj s diablom, len aby ho zachránila. A milenka (Kristýna Boková)? Tá ho predsa dostala do postele, lebo jej to uložili ako stranícku úlohu! (Akokoľvek nepravdepodobne a vykonštruovane to znie.)
Určité sympatie môže vzbudiť jej otec (Miroslav Donutil), no starý právnik, ktorý sa ako „buržoázny element“ neúspešne pokúsil o útek na Západ, je vystrašený, rezignovaný a chce len jediné: prežiť. Za akúkoľvek cenu.
Nadávky neoživia frázy
Vzťahy medzi postavami sú také zničené, že vôbec neprekáža, ak to medzi Igondom, Haasovou a Bokovou neiskrí. Ani v decentne nasnímaných erotických scénach, ktorých je tu neobyčajne veľa. Presvedčivejšie Igondovi vychádzajú interakcie s mužskými postavami.
V dialógoch sa prelínajú papierom šuštiace frázy so súčasnými expresívami a najmä množstvom vulgarizmov, čo – v rozpore so zámerom priblížiť film mladému divákovi – robí postavy i príbeh odťažitými, ťažko uveriteľnými. Naplno a suverénne pôsobí kamera režisérovho brata Igora Luthera, ktorá spolu s výpravou, kostýmami, rekvizitami a maskami snímke dodáva hĺbku, náladu, emócie a pútavosť i tam, kde sa to rozprávaniu celkom nedarí.
Miloslav Luther za zlom minulej éry nevidí zločinnú ideológiu, ale zlých zdeformovaných jednotlivcov. Má na svoj názor plné právo a, ako odznelo ešte pred slávnostnou premiérou, Slovenská filmová a televízna akadémia práve jeho Krok do tmy navrhuje nominovať na Európsku filmovú cenu.
Recenzia / Film
Krok do tmy
120 minút.
Scenár: Miloslav Luther, Marián Puobiš.
Réžia: Miloslav Luther.
Kamera: Igor Luther. Strih: Barbora Paššová.
Hudba: Vladimír Godár, Jevgenij Iršai, Peter Martinček.
Účinkujú: Marko Igonda, Monika Haasová, Kristýna Boková, Miroslav Donutil, Péter Nádašdi, Ady Hajdu, Atilla Mokoš, Marián Geišberg, Boris Farkaš a ďalší.
