Už vyšlo aj rovnomenné CD, ale Ornamenty určite treba vidieť naživo. Pre výborné vizuály, ale najmä pre strhujúce nasadenie aj nadšenie trinástich muzikantov. Po albume skupiny Banda je tu druhá tohtoročná exportná záležitosť s nálepkou Made in Slovakia.
Vymyslieť niečo nové s ľudovými piesňami už na Slovensku skúšali mnohí. Nie vždy to dopadlo zaujímavo, niektoré projekty mali veľmi rýchly koniec. To už pozná aj SĽUK (s gitaristom Henrym Tóthom), ale v jeho novinke všetko funguje.
Na pódiu sú dve skupiny: sláčiková sekcia a cimbalista SĽUKu, oproti nim etnodžezové trio Pacora, saxofonista a hráč na rôzne exotické dychové nástroje Marek Pastírik. Priestor medzi nimi vypĺňa videoprojekcia grafického dizajnéra Jána Šicka a párkrát speváčka Eva Miškovičová.
Základom sú ľudové melódie, upravené so znalosťami klasiky, džezu aj worldmusic. Hudobníci majú noty aj dostatočný priestor na improvizácie. Chvíľu to pripomína súboje najlepších folklórnych kapiel, chvíľu je to džezový koncert, počas ktorého sólisti vstávajú zo stoličiek. Keď sa začína zdať, že cifrovania (či virtuóznych improvizácií) už je trochu priveľa, príde zvoľnenie tempa aj atmosféry – bujarú tancovačku vystriedajú uspávanky.
Pestrosť je teda žánrová i zvuková. Znejú aj „neslovenské“ nástroje ako kaval či bawu, duet mandolíny s drumbľou je svetovou premiérou, citát zo Stravinského Svätenia jari tu sadne rovnako dobre ako motív zo Zlatej brány.
Vizuály, ktoré naživo vytvára Ján Šicko, nesledujú otrocky hudbu. Niekedy ju podporia, ale väčšinou je to voľná, rýdzo súčasná počítačová grafika postavená na ľudových motívoch.
Ornament je zločin, tvrdil architekt Loos, tieto Ornamenty môžu byť ozdobou ktoréhokoľvek pódia od Pohody po Východnú. Škoda, že najbližšie sa dajú vidieť až v septembri.