Filko, hoci stále maľuje, nie je na tom zdravotne veľmi dobre, takže neviem, či príde na vernisáž, hovorí NINA VRBANOVÁ, kurátorka výstavy autorových doteraz nevystavených diel z 80. rokov, z čias jeho pobytu v Amerike.
Otvárate výstavu nikdy nevystavovaných obrazov Stana Filka z osemdesiatych rokov, teda z čias jeho pobytu v Amerike. Čo uvidíme?
Je to prvá komplexnejšia výstava Filkovho diela, ktorú pripravujem v spolupráci s Galériou Art Capital. Sú to doteraz nespracované, nezdokumentované práce, ktoré boli v roku 1990 prevezené z Ameriky na Slovensko a odvtedy ostali fakticky nedotknuté, viac ako dvadsať rokov nevystavované. Možno sa niečo z tohto obdobia objavovalo na výstavách, ale nikdy nie pokope. Často sú to takzvané skladačky. Vidíte sólo obrazy, ale keď ich zložíte dokopy, tak do seba zapadajú. Tvorili pôvodne rozsiahlejšie priestorové inštalácie. Je zaujímavé, že predná strana obrazu je často menej silná než chrbát, kde vidíte pomaľovaný rám či vkladané predmety na spôsob asambláže alebo až objektu či reliéfneho obrazu. To je Filkova variabilita, permanentné prekračovanie hraníc média maľby. Na výstave vidíme vyše štyridsať amerických diel, čo je možno štvrtina, celý balík je omnoho väčší.
Niektoré Filkove diela sú možno až notoricky známe, jeho Oltáre súčasnosti sa objavujú na výstavách často. Prečo americké diela skryl?
Mám s ním predchádzajúcu skúsenosť, že keď pripravoval autorské výstavy alebo posielal niekam dielo, tak spravidla nové. Mal jednoducho vždy potrebu pripraviť aktuálnu vec. Je svojím spôsobom megaloman, má diel veľmi veľa. Aj z toho dôvodu je náročné ich postupne spracovávať. Americké obdobie ostalo zabudnuté možno aj preto, že má základ v maliarskom médiu. Filko je u nás vnímaný ako konceptualista, autor inštalácií, prostredí, a jeho, nazvime to rukopisná, maľba nemá u nás zázemie. On sám si však tieto diela považuje. Je univerzalista, totalista, preňho všetko so všetkým súvisí. A najmä, vyštudoval na VŠVU monumentálnu maľbu u Petra Matejku, takže maliarsky základ je uňho vždy prítomný. Lenže tvorba závisela aj od pohnutí v tendenciách, smeroch umenia. U nás bolo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch exponované konceptuálne umenie, v tejto línii sa teda Filko pohyboval. Naopak v Amerike vládla neoexpresionistická maľba, neskôr nová geometria a iné prúdy, ktorými sa inšpiroval. Jeho koncept je však prítomný aj v maľbe.
Sám autor kedysi spomínal na americké obdobie kriticky. Finančne strádal, nemal kde bývať... Poznáte aj pozadie vzniku diel?
V Amerike žil od roku 1982. Striedal adresy, ateliér našiel až časom. Získaval štipendiá, vďaka ktorým mohol žiť a tvoriť. Koncom osemdesiatych rokov už mal ťažšiu situáciu, životnú, finančnú, čo sa odráža v tvorbe aj materiálovo. Napríklad namiesto klasického plátna nájdete maľby na kartóne, ktoré sú úžasné, zaujímavé a rovnako kvalitné, ale materiálové zázemie je zmenené. Alebo maľby na výkresoch, ktoré sa tiež skladajú do veľkoformátových kompozícií.
Filko vypracoval vlastný filozofický a umelecký systém čakier a dimenzií, kde každá má vlastnú farbu. Sú americké obrazy do tohto systému začlenené?
Drvivá väčšina diel z amerického obdobia sa týka tretej dimenzie vo Filkovom systéme. To je oblasť biológie, života na Zemi, sexuality a erotiky. Preto sa obrazy nesú väčšinou v červenej a ružovej farbe, majú charakteristický kolorit. Najprv mal Filko tri dimenzie, ktoré charakterizovali tri farby: biela, modrá a červená. Ale práve v Amerike začal tento systém rozširovať na ďalšie farby, oranžovú, žltú, zelenú, až to vygradovalo do dvanásťstupňového radu čakier, s ktorým pracuje doteraz. Od červenej, od základného životného princípu, po transparentnú farbu, ktorá je úplne abstraktná. V Amerike začal jeho systém narastať aj pod vplyvom východnej filozofie a New Age vlny, ktorá tam v tom období rezonovala. Americké obdobie je zaujímavé aj preto, že tam najviac cítiť ukotvenosť jeho diel v čase a priestore, to, že bol v New Yorku. Na dielach vidíte odkazy na fenomén AIDS, ktorý vtedy začal zaznievať v širšom spoločenskom prostredí, na dobové popkultúrne a kapitalistické atribúty Ameriky. Predtým aj potom mal vyložene abstraktnú tvorbu, doslova filozofickú, ale tu sa máte čoho chytiť.
Je autorov systém nedeliteľnou súčasťou jeho života, alebo len hrou s divákom?
Trochu sa to podobá na vedu, na niečo exaktné, ale to nás môže aj mýliť, najmä ak čakáme čosi striktne a presne usporiadané, čosi objektívne. Filkov systém je subjektívno-objektívny. Obsahuje rôzne inšpirácie z vied, náboženstiev, ale aj z bežných životných skúseností. Nepoznám ho dlho, spolupracujeme približne od roku 2010, ale na mňa to pôsobí presvedčivo, lebo vidím, že to, ako žije a uvažuje, od umenia až po banálne a každodenné veci, má vzájomne prepojené a zrastené. Systém čakier je de facto autorský konštrukt, ale napojený na jeho vlastný život, poznanie a prežívanie. Od začiatku napríklad kóduje do obrazov svoje klinické smrti, vždy namiesto datovania, kedy vznikol obraz, nachádzate odkazy na životné premeny, zvraty, zážitky. A ak by to aj bola mystifikácia, nerozmýšľam síce v týchto kategóriách, lebo tomu skrátka verím, aj tak by sa mi páčila tá komplexnosť diela a neustále prepájanie umenia a života, prekračovanie hraníc umeleckého média, priestoru aj myslenia, prekračovanie zaužívaných schém. Je to dobrodružné. U Filka je stále čo objavovať.
Škatule, v ktorých boli diela balené pri prevoze z USA, sú vraj zaujímavé minimálne tak ako diela samotné...
Jedna z nich bude ukážkovo vystavená v galérii, dali sme ju aj na obálku katalógu, čo považujem za celkom odvážny krok. Filko používal škatule pri transportoch ako obalovinu obrazov, ale pojednal ich maliarsky, takže z nich vznikali samostatné objekty. Zo všetkého urobí dielo, neexistuje, aby bol obraz zabalený v bežnej škatuli, s ktorou by obsah nejako nesúvisel, nebol spojený. Od jeho návratu na Slovensko ich však doteraz nikto nevytiahol.
Bude autor prítomný na vernisáži?
To závisí od jeho fyzickej kondície. Uvidíme. Už dlhšiu dobu na tom zdravotne nie je veľmi dobre, ťažšie sa s ním komunikuje, ale stále pracuje, maľuje. Samozrejme, že kvantitatívne menej, ale neustále.
Výstavu otvárate presne na jeho 77. narodeniny.
Stano Filko má v občianskom preukaze dátum narodenia 15. júna, ale všimnite si, že na obrazoch uvádza tri dátumy svojho narodenia: 13. jún, 14. jún, 15. jún. Viaže sa k tomu príhoda, ktorú mi nezávisle potvrdila jeho rodina a ďalší ľudia, že sa narodil 13. júna, ale na matrike bol zapísaný až o dva dni. V tvorbe sa priznáva k pôvodnému dátumu, tak sme dali vernisáž na piatok trinásteho. Výstava bude prístupná len týždeň. Má zmysel a cenu odprezentovať ju v komplexe s katalógom. Galéria je súkromná, nemá priestorovú ani časovú kapacitu na to, aby mohla jednej výstave venovať dva či tri mesiace. Ale katalóg, ktorý vyjde, obsahuje všetko z amerického obdobia, čo má aukčná spoločnosť Art Bid v správe. Tak dúfame, že výstavu neskôr čiastočne zastúpi.
Budú nasledovať ďalšie prezentácie tvorby Stana Filka v tomto priestore?
Zatiaľ plánujeme trojmesačných horizontoch. Postupne by sme chceli vystaviť menšie segmenty, ktoré sa dajú skompletizovať pre tento priestor, a eventuálne vydať ďalšie čiastkové katalógy. Druhá výstava by sa mala týkať Filkovej kozmológie, témy vesmíru a okruhu modrých diel. A ďalšia, tretia, pre mňa osobne asi najväčšia výzva, by opäť mala reflekovať segment, ktorý doteraz nebol prezentačne ucelený, a to jeho najnovšiu tvorbu, v ktorej smeruje k syntéze čakier, k univerzálnemu konceptu, kde dáva všetky časti svojho systému na hromadu a kde to hýri farbami od červenej po transparentnú. Po návrate z Ameriky si autor budoval ateliér na Snežienkovej ulici v tomto duchu, každá miestnosť bola venovaná jednej dimenzii – čakre. A neskôr vo Veľkej Hradnej, kde sa narodil, si v rovnako začal stavať veľké múzeum, čo sa mu žiaľ nepodarilo dotiahnuť do konca. Jeho plán bol nainštalovať tam celú tvorbu v systéme, hierarchii farieb – čakier ako totálne, univerzálne, všeobjímajúce dielo.
FOTO - MARTIN MARENČIN
