MILOSLAV LUTHER patrí do prvej ligy našich filmových režisérov. V týchto dňoch prichádza s filmom, na ktorom robil osem rokov a ktorý sa vracia k Povstaniu i k päťdesiatym rokom.
Film Krok do tmy ste označili za svoj doteraz najnáročnejší projekt, v čom spočívala jeho zložitosť?
Už tým, že sme scenár začali písať v roku 2006 a kompletne sme film dokončili až v týchto dňoch, tesne pred jeho distribučnou premiérou. Osem rokov som musel držať v hlave všetko, o čom rozhodujem ako režisér a spoluautor scenára, vracať sa znova a znova do témy a príbehu. Veľmi si vážim zanietenie všetkých kolegov, ktorí sa podieľali na vzniku filmu. Najmä tých starších, ktorí so mnou napriek ťažkostiam kráčali počas celej mojej profesionálnej dráhy. So zveličením môžem konštatovať, že sa Krok do tmy rodil dlhšie a ťažšie ako tie štyri detičky, ktoré počas prác na filme počali a šťastne priviedli na svet naše herečky a skriptka.
V čom sú hlavné nástrahy historického filmu?
Stručne sa nedajú vymenovať všetky komplikácie pri hľadaní vhodných pôvodných dedinských i mestských priestorov na nakrúcanie, zachovaného dobového oblečenia, nábytku či drobných rekvizít. Po vyše šesťdesiatich rokoch sa z tých čias zachovalo iba málo, preto sme museli ich obraz prácne rekonštruovať. Na rozdiel od filmov zo súčasnosti sme si nemohli realizačne ani finančne vypomôcť produktovou reklamou, ani modelmi odevných dizajnérov, bartrovými službami a podobne. Ak niekto meria rovnakým metrom finančnú náročnosť dobového filmu a filmu zo súčasnosti, dopúšťa sa hrubého zjednodušovania a demagógie.
Podľa scenára Alfonza Bednára ste nakrútili už svoj debut Ráno pod mesiacom. Ako si naňho spomínate.
Po zhliadnutí filmu mi pán Bednár povedal bez okolkov: Ak budete takto pokračovať, veľa filmov nenakrútite. Asi som sa zlepšil, ale ani ten debut nebol až taký nepodarený, keďže mal dobrý divácky ohlas a na obrazovkách sa objavuje dodnes.
Bolo rozhodujúcim momentom tohto výberu aj blížiace sa výročie SNP?
Nikdy som nepodľahol lákaniu ani tlaku urobiť film na zákazku, nakrúcať účelovo či propagandisticky k nejakému výročiu. Každú dobovú tému som zvažoval ako príležitosť hovoriť prostredníctvom príbehu z minulosti o dnešku.
Prečo vám viac vyhovuje vyjadrovať sa k súčasnosti cez minulosť?
Stará pravda hovorí, že kto sa nedokáže poučiť z minulosti, musí si ju znovu prežiť. Pohnuté osudy ľudí v prelomových dejinných okamihoch, akými bolo pre nás napríklad SNP a nástup komunistickej moci, dokážu poukázať na rozpornosť ľudských postojov, svetlé a temné stránky individuálnej psychiky, mravnosti a morálky. Stojí za to pripomínať si to najmä v dnešných nepredvídateľných časoch, keď spoločnosť znovu čoraz viac ovládajú besy.
Vo filme máte niektoré schémy, ktoré sa v slovenských filmoch notoricky opakujú, napríklad delenie ženských postáv na "panny" a "nerestnice". Prihlásili ste sa k tejto tradícii vedome ako k archetypu, alebo ste ho využili "podvedome".
Premýšľanie o schémach a archetypoch v slovenských filmoch považujem za konštruovanie zovšeobecňujúcich téz, ktoré sú mi cudzie. Šablónou sa dá sploštiť akékoľvek dielo. Vždy hľadám jedinečné protirečivé prvky v každodennej všednosti. Všetky postavy, aj dve hlavné ženské, plnia v našom príbehu nezastupiteľnú mnohorozmernú dramatickú funkciu. Nič menej a nič viac.
V českých filmoch sú do postáv sexíc veľmi často obsadzované Slovenky, vo vašom filme je to naopak Češka. Urobili ste to z "pomsty" či na oplátku?
Neviem, prečo by som mal niekomu mstiť. Česi boli a sú neodlučiteľnou súčasťou nášho prostredia. České postavy v našom filme sú nositeľmi pocitov vykorenenia, existenčných ale aj spoločenských krívd a túžby po domove. Až na postavu eštebáka, ktorý je doma všade. Podobne vnímam aj údel slovenských svetobežníkov. Aj tých v Čechách.
Rozostavaný dom nepatrí medzi všeobecne známe príbehy. Nebude to na prekážkou diváckej atraktivity filmu?
Táto novela bola v čase svojho vydania dnešnými slovami bestsellerom. Nielen preto, že prišla len pár rokov po Stalinovej smrti. Obnažovala okrem iného neuralgické momenty vtedajšej spoločnosti.
Stále však vznikla v čase socialistického schematizmu, či nie?
Rozostavaný dom určite nepatrí medzi schematické diela, ktoré mimochodom neprestali bujnieť ani pádom režimu komunistickej strany. Každý autor, nielen spisovateľ, rieši dilemu, do akej miery má vystaviť vlastnú existenciu ohrozeniu, či vysloví svoj názor naplno, alebo iba v náznakoch medzi riadkami. V totalitnom systéme päťdesiatych rokov pritom nešlo iba o stratu zárobku.
Krok do tmy však nie je prepisom Bednárovej novely. Voľne vyberáme a rozvíjame jeho podstatné príbehové a ideové motívy a domýšľame ich pravdepodobné dramatické peripetie.
Bratislavčania ho budú môcť vidieť iba v menších kinách. Prečo?
Vlastník bratislavských multiplexov Cinema City vyradil náš film z programu filmov iba pár dní pred jeho plánovaným nasadením. Oficiálnym dôvodom je fakt, že by sa nemohol premietať najmenej štyri mesiace. Koncom leta ho totiž uvedie slovenská televízia. Neviem, že by niektorý slovenský film premietali takú dlhú dobu. Domnievam sa, že ide o zákulisné konkurenčné manévre distribútorov a kinárov. Slovenské filmy na ne doplácajú pravidelne. Po celom Slovensku ho však diváci môžu vidieť aj na veľkých plátnach multiplexov.
Akú návštevnosť od tejto snímky očakávate? Vnímate svoj film skôr ako „artový“ film alebo mala byť snímka pre širšiu verejnosť?
Nepremýšľam nad tým, ako bude film zaškatuľkovaný. Krok do tmy som nakrúcal ako všetky doterajšie. Pre ľudí, ktorí chcú čosi viac ako len kto s kým - a prečo - a ako sa to skončí. Myslím, že je takých dosť. Rozhodujúce je, či sa ten „môj“ divák o našom filme vôbec dozvie cez médiá, aby mal čas užiť si ho v plnej kvalite na plátne kina, než mu ho ponúkne aj televízia. Chcem veriť, že film bude živý aj po rokoch a zrozumiteľný aj mimo Slovenska. Tak ako viaceré z mojich filmov, s ktorými sa diváci stretávajú na rôznych kontinentoch sveta.
Hercov do tohto filmu ste nevyberali cez kastingy. Prečo im nedôverujete?
Kasting využívam len informatívne. Adepti na rolu sú pri svojej prezentácii zvyčajne v kŕči. Tí renomovanejší preháňajú suverenitu v pocite akéhosi poníženia, ostatní silene demonštrujú svoje herecké kvality. Jedni i druhí sú obvykle neprirodzení. Pre všetkých vrátane mňa sú to viac či menej trápne okamihy. Preto uprednostňujem osobný intímny rozhovor vo všednom prostredí. Pri ňom ľahšie odčítam partnerove prirodzené ľudské dispozície. Okrem toho mám svojich obľúbených hercov, na ktorých myslím v prvom rade. A nie sú to len profesionáli.
Vraj ste mali problémy s plánovaným odvysielaním filmu v hlavnom vysielacom čase v televízii pre vulgarizmy. Museli ste vystrihnúť nejaké časti?
Nezmyselne postavený zákon nás však nútil upraviť pre televíznu verziu niektoré dialógy. Neviem pochopiť, načo slúži jednotné označovanie vekovej vhodnosti diela, keď je nad ním ešte komická časová hranica. Minútu pred desiatou nemôžem nadávať, po nej už áno? Úderom hodín si všetci útlocitní asi zapchajú uši a zakryjú oči.
Ako sa vám pracovalo s bratom kameramanom? Bola spolupráca s ním v niečom iná ako pri Tangu s komármi?
Môj brat má dar neobyčajného vizuálneho citu a k tomu aj obrovskú profesionálnu skúsenosť. Veď nakrútil po celom svete viac ako osemdesiat filmov. V porovnaní s Tangom s komármi, ktorého som bol autorom aj producentom, sme museli zvládnuť náročnejšie tvorivé podmienky.
Prečo ste sa tentoraz nepustili aj do produkcie svojho filmu?
Stačilo raz, aby som do hĺbky a na vlastnej koži spoznal život producenta v slovenských pomeroch. Okrem toho, ako člen rady Audiovizuálneho fondu nemôžem byť žiadateľom o podporu. A bez verejných zdrojov sa u nás nedá nakrútiť profesionálny film.
Krok do tmy chce vysvetliť všetko
Prečítajte si recenziu filmu >>
Od roku 2013 ste na čele Audiovizuálneho fondu, teda hlavného finančného zdroja pre vznik filmov na Slovensku. V akom stave práve je naša kinematografia?
Podľa mňa sú naše filmy na štandardnej európskej úrovni. Limitované verejné zdroje a nezáujem súkromných investorov však neumožňujú, aby počet tých kvalitnejších stúpal tak, ako si všetci želáme. Podmienky pre hranú tvorbu sa však stabilizujú.
Čo vás na štatistikách za minulý rok potešilo?
Štatistiky považujem iba za orientačné a, žiaľ, často aj zavádzajúce.
Počet divákov slovenského filmu stúpol hlavne vďaka filmu Kandidát, považujete to za pozitívny trend?
Divácky úspešný Kandidát zaujal a vyvolal oživenie svojou aktuálnou lokálnou témou, žánrovým komediálnym uchopením a vizuálnou invenciou. Bodaj by takých filmov bolo čo najviac.
Chýba vám v našej filmovej tvorbe niečo?
Osobne najviac žánrová pestrosť. Vo filmárskej, ale aj v časti diváckej obce sa udomácnilo účelové spochybňovanie filmov, ak nekopírujú aktuálne trendy zahraničných festivalov a nezískavajú ceny. Tie však nemajú očakávaný široký ohlas u domáceho publika a potvrdzujú tak všeobecnú mienku, že na slovenské filmy sa neoplatí chodiť do kina. A podľa niektorých by sa ani nemali nakrúcať.
V presskite k svojmu filmu sa kriticky vyjadrujete o rutinnej výrobe gýčov. Myslíte na seriály?
Na mysli mám akékoľvek audiovizuálne dielo, ktoré iba kĺže po povrchu príbehu, zneužíva prvoplánové emócie alebo predstiera hlboký ponor do problému a pritom len kopíruje trendové banality. Prudký rozvoj digitálnej techniky dnes umožňuje nakrútiť film komukoľvek bez hlbšej odbornej prípravy. Internet potom poskytne priestor na mätenie pojmov a manipuláciu s hodnotami. Vo verejnej mienke sa ako úspešný napokon presadí produkt, na ktorom sa zhodne úzka, ale vplyvná záujmová skupina.
Film Krok do tmy dostal z AVF len vlani podporu 680-tisíc eur, čo je výrazne najviac zo všetkých podporených projektov. Neobávate sa kritiky, že sa opäť vracajú postupy, pre ktoré odišiel z postu predsedu rady Patrik Pašš, ktorý je navyše producentom vášho filmu?
Takto položená otázka navodzuje podozrenie z nekalých praktík. Pritom štatistický údaj vytrhnutý z kontextu nehovorí nič o tom, či podporený projekt dostal z verejných zdrojov dotáciu primeranú svojej náročnosti, alebo či má na trhu reálnu možnosť získať aj súkromnú alebo zahraničnú finančnú pomoc. Pri povrchnom a podozrievavom pohľade je možné hociktorý projekt podporený fondom spochybniť z hľadiska účelnosti pridelených peňazí. Lebo aj naoko nízka suma môže byť v skutočnosti zdrojom pohodlnej existencie producenta. A naopak. Vecná kritika pri posudzovaní činnosti Audiovizuálneho fondu je užitočný prístup, účelovú manipuláciu faktami odmietam. Nikto nezastiera, že problémy či nedostatky sa objavujú. Pristupujeme k nim s vážnosťou, ale aj s vedomím, že uspokojiť každého sa nepodarí.
O tom, ktorý projekt koľko dostane alebo je zamietnutý, rozhodujú päťčlenné komisie. Ako sa vyberajú?
Deväťčlenná rada tajným hlasovaním pravidelne dopĺňa zbor hodnotiteľov z návrhov podávaných filmárskou verejnosťou. Z nich dozorná rada žrebuje komisie osobitne pre každú verejnú výzvu na podporu projektov. Ťažkosti pri výbere členov spôsobujú veľmi prísne nastavené kritériá zabraňujúce možnému konfliktu záujmov. Nepoznám verejnoprávnu inštitúciu, a to nielen na Slovensku, ktorá by mala taký transparentný a verejne kontrolovateľný systém. Vyúčtovanie dotácií kontroluje dozorný orgán.
Čo vás v rámci fondu najbližšie čaká?
Doplnenie komisií o nových členov. Ich odborné a ľudské dispozície zásadne ovplyvnia kvalitu a objektivitu rozhodovania komisií. Je príznačné a paradoxné, že práve stabilní kritici práce komisií sa v nich nechcú angažovať zrejme preto, že by nemohli zároveň žiadať o podporu. Ak ju nedostanú, kritizujú, ak dostanú menej, ako pýtajú, kritizujú tiež. Škoda, že sťažovanie sa nie je olympijská disciplína, v tom sme majstri.
Pre slovenský film robíte už päťdesiat rokov, aký máte zo svojej práce základný pocit?
Robiť film v našich podmienkach je deväťdesiat percent vytrvalej, zle platenej driny. Zvyšných desať percent je to ostatné, napríklad talent. Kto si to neuvedomuje, nech ide od toho alebo nech presedlá na kšeftovanie s filmom.
