Po dvadsiatich rokoch sa spor o košický Dom umenia dostáva do rozhodujúcej fázy.
Reštitúcie cirkevných majetkov po novembri 1989 zdvihli obrovskú vlnu diskusií a emócií nielen na Slovensku, ale v takmer všetkých postkomunistických krajinách.
Poriadne horúco bude v pondelok aj na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Košiciach.
Poslanci majú prerokovať návrh memoranda o porozumení a spolupráci medzi mestom a Židovskou náboženskou obcou. Týka sa vrátenia bývalej neologickej synagógy, v súčasnosti začlenenej do Domu umenia, židovskej komunite.
Memorandum, ktoré je predpokladom na súdny zmier, by mohlo ukončiť zložitý, takmer dvadsaťročný spor.
Primátor Richard Raši zo Smeru necháva rozhodnutie na poslancoch. V zastupiteľstve i vo vedení Štátnej filharmónie, ktorá má „bužňu“ v prenájme, však návrh naráža na tvrdý odpor.
Krutá minulosť
"Dom umenia pre nás nie je kauza. Je to krutá pripomienka minulosti, ktorá je, nanešťastie, aj na hanbu, ešte stále živá. Dosiahnuť prinavrátenie objektu do rúk košickej židovskej obce vnímame ako našu náboženskú povinnosť, nápravu krívd a splatenie dlhu voči našim predkom," argumentuje predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach Pavol Sitár.
„Sporiť sa v tejto morálnej a citovej záležitosti je pre našu komunitu bolestné. Sme preto ústretoví v prospech kultúrneho ukončenia veci. Verím, že mestské zastupiteľstvo nebude jeho prekážkou," dodal.