Pošliapané stopy minulosti

Svätopluk Mikyta vyskladal spolu s kurátorkou Mirou Keratovou na podlahe Krokus Galérie inštaláciu z mnohých vlastných diel. Jednou z jeho tvorivých zásad je vytvárať veľké veci z malých a tú preniesol do praxe aj čo sa rozmerov týka. Mikyta, ktorý pravidelne vychádza z plochy obrazu, tentoraz zišiel z úrovne očí až na podlahu. Umiestnil diela pod nohy divákov.

„Mojím zámerom bolo posunúť klasickú situáciu, keď návštevník prichádza do galérie a pristupuje k umeleckému výtvoru,“ hovorí. Návštevník v tomto prípade na umelecký výtvor priamo šliape, stáva sa jeho súčasťou, ale aj mimovoľne nadobúda dojem znevažovania. Autor si o to – priamo či nepriamo – koleduje. Konkrétne diela, z ktorých je inštalácia nakolážovaná, sú rôzne pretlače, prekresby a tlačové experimenty, s prevahou geometrických foriem.

Mikyta dlhodobo pracuje s nájdenými materiálmi, ktoré odkazujú k našej minulosti. Používa napríklad reprodukcie a fotografie z publikácií o architektúre, ťažkom priemysle a prírode, najmä z obdobia 70. rokov alebo z berlínskej olympiády z roku 1936, do ktorých vstupuje. Alebo staré domáce linoleové podlahy, ktorých štruktúra – škrabance a deformity spôsobené používaním – mu slúži na vytvorenie nového obrazu.

Dielo Variabilita Turba I pozostáva z mnohých vrstiev, ale tá najspodnejšia je súvislá a všetko prepája. Tvoria ju historické linajkované účtovné papiere, ktoré autor zakúpil na blšom trhu vo Viedni. Opäť je to materiál, ktorý sa viaže k minulosti, ale to, že ide práve o účtovný papier, nie je dôležité.

„Zaujíma ma starý autentický materiál, ktorý v sebe nesie stopu času, v ktorom vznikol, a potenciál, ktorý sa snažím využívať na reflexiu stredoeurópskeho prostredia,“ vysvetľuje Mikyta. Variabilita Turba I, to sú stopy minulosti dotvorené autorom, pokryté čerstvými stopami návštevníkov galérie. Otázne je, či publikum dielo rozchodí, alebo roznesie na kopytách.