KNIHA TÝŽDŇA / DVADSAŤPÄŤ 2014><1989
Symbolické štvrťstoročie od zamatovej revolúcie bude mať asi viac rozmerov. Jedným je aj kniha komentárov Petra Zajaca a Fedora Gála
Fedor Gál a Peter Zajac patria medzi intelektuálov, ktorí sú zároveň názorovými vodcami. Znamená to istý vplyv na vytváranie zmýšľania ďalších skupín obyvateľstva, ich postojov a v určitých situáciách aj ich správania. Tento vplyv zahŕňa dve závažné charakteristiky prejavovaných názorov: zodpovednosť a kvalitu. Stanoviská Gála a Zajaca sú dlhodobo presné, racionálne a vyargumentované. Nedávajú si obmedzenia v podobe autocenzúry, ich skúsenosti z politického života im navyše poskytli zasvätený pohľad do mechanizmov fungovania moci. Kombinácie uvedených vlastností sú, možno, aj dôvodom neustáleho konfrontovania s rôznym stupňom nevraživosti a predsudkov voči ich tvorbe a mienke.
Zásadná úloha obidvoch v novembri 1989 aj angažovanosť na slovenskej verejnej scéne v nasledujúcich rokoch mali svoj význam i dosah. Nielen v účinkovaní v politike, ale aj formovaním názorov iných ľudí prostredníctvom komentovania aktuálneho diania. Symbolické štvrťstoročie od zamatovej revolúcie bude mať pravdepodobne viac rozmerov. Jedným z nich je aj kniha Dvadsaťpäť (Artforum 2014), obsahujúca vybrané komentáre Zajaca a Gála uverejňované v časopise .týždeň. Kniha je usporiadaná podľa rôznych tém, uveďme len názvy niekoľkých: od aktuálneho diania (Cirkev, Hedviga, Pussy Riot, Obama) po všeobecnejšie problémy slovenskej spoločnosti (Jazyk a duch doby, Vzdelanosť, Korupcia, Kríza).
Viaceré témy sú neukončenými procesmi. Nie však iba v právnom zmysle, ale hlavne v spoločenskom. Odpovede na mnohé otázky by mohli priniesť katarziu pre slovenskú spoločnosť a posilnili by aj dôveryhodnosť zásadných inštitúcií. Ak sa nedočkáme vyriešenia vrážd Róberta Remiáša, Ernesta Valka, ale aj Daniela Tupého, objasnenia únosu Michala Kováča mladšieho, vysvetlenia financovania politických strán, dovtedy musíme uvítať všetky komentáre týkajúce sa týchto udalostí a trvať na stanovisku, že sme ako verejnosť nezabudli.
Ničenie slobody
Články v knihe kombinujú osobné skúsenosti a teoretické vedomosti a vytvárajú tak rámec, prostredníctvom ktorého dokážeme lepšie rozumieť širším spoločenským súvislostiam. V ich stĺpčekoch sa oplatí všímať si aj autorov, na ktorých odkazujú, prípadne z nich citujú. Nie je to vôbec žiadna samoúčelná prezentácia vlastného rozhľadu, akokoľvek pôsobivého. Niekedy sa skôr zdá, že ide o dialóg s myšlienkami a tradíciami formujúcimi už desaťročia myslenie západnej civilizácie.
V obyčajnom živote naša spoločnosť napríklad stále vykazuje značnú mieru intolerancie a rasizmu. Socioekonomickú podmienenosť tohto prístupu Gál zhŕňa výstižne, keď píše, že „Eskalácia problémov čaká na svoj čas. Ten prichádza, keď sa vyprázdňujú taniere a peňaženky.“
Pre súčasné Slovensko je typické ničenie slobody, zneužívanie moci, ale aj vyžívanie sa v anonymite internetových diskusných fór a deštruktívnej kritike. Zajac túto súčasnosť nazval „čas škorpiónov“. V spojení s „fenoménom fízla“ predkladá znepokojujúci obraz známy po celom Slovensku. Donášanie a udávanie z minulosti vystriedali iné formy „straty súkromia a intimity“. „Udávanie len zmenilo skupenstvo – stalo sa verejnou lžou, ohováraním, osočovaním, krivým obvinením, kompromitáciou.“ V jadre sa nachádza anonymita a jej vzťah k slobode, resp. k vytváraniu neslobody. Protestné hnutia skrývajúce sa za maskou, neistá identita internetových šíriteľov vulgárnosti a nenávisti, snaha o odkrývanie štátnych tajomstiev za každú cenu, to všetko neprospieva slobode, zvlášť ak argumentom na skrývanie totožnosti býva strach.
Jazyk ako nástroj odkrývania pravdy
V mnohých spoločenských javoch sa prejavuje aj ďalší výrazný prvok, ktorý deformuje skutočnosť, a ním je používanie jazyka. Jazyk je nástrojom odkrývania pravdy a konštruovania lži. Podobne ako v historickej totalite, aj v súčasnosti má podobu newspeaku, kde jemnejší alebo zahmlenejší výraz nahrádza iný, s tvrdým alebo ideologickým obsahom. Šikanovanie od štátu sa takto skrýva za „štandardný postup“, „sociálne neprispôsobiví občania“ nie sú nikto iní ako Rómovia. Jazyk sa snažili ovládnuť všetky totalitné ideológie a opatrnosť je vždy namieste, ak v ňom počujeme nič nehovoriace frázy kamuflujúce jadro veci. Do tejto kategórie patrí konkrétne neuspokojivé vysvetlenie odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka. Cirkev ako keby sama niekedy nerozumela dôležitosti komunikácie a nedokázala predvídať dôsledky svojho konania. Možno nechce.
A čo robiť v prípade zlyhávania štátu? Fedor Gál odporúča „normálne sa štátu miešať do kšeftu – každý sám za seba, v komunitách, spolkoch, neziskovkách, v politických stranách, ako sa dá“. Dôležité je zaujať postoj a nevzdávať sa, pretože neúspechy sú časté a pocitu nespokojnosti je ľahké podľahnúť. Vedieť povedať „nie“ negatívnym javom patrí k významným posolstvám sprostredkovaným Petrom Zajacom. Odmietnuť nemorálny skutok, aj keď väčšina mlčí, si vyžaduje aj schopnosť akceptovať, že sa ľudia otočia chrbtom alebo budú zlí. V niektorých komentároch v knihe však už cítiť prevažovanie skepsy k možnosti, že sa situácia ešte dostane do normálneho stavu. Osobitne to platí o stále zhoršujúcej sa komercializácii a bulvarizácii médií, kontroverznosti politických elít, prejavoch extrémizmu a nacionalizmu, rastu negativizmu v spoločnosti, strate historickej pamäti, resp. šíreniu „vírusu bezpamäti“.
Články sprevádzajú fotoeseje fotografa Mira Švolíka; krátke príbehy, prípadne postrehy pod fotografiami dodávajú knihe sviežosť a niekedy aj odľahčujú ťaživé témy v článkoch. Kniha ponúka rýchle a hutné zamyslenia pre všetkých, ktorí ešte nie sú, napriek všetkému, ľahostajní.
