Fraška je vďačný žáner. Neunaví a pritom vie niesť posolstvá. Američan Dave Eggers vo svojom Holograme pre kráľa (Plus 2014, preklad Marián Gazdík) výhody tohto žánru využil naplno.
Alan Clay si zvyká na novú dobu. Kedysi predával bicykle. Vychutnával si krásu výrobku a pri získavaní zákazníkov používal klasické techniky prebudenia emócie a záujmu. Poctivec zo starej školy musí zabudnúť na to, čo bolo. Ak chce zachrániť svoju finančnú situáciu, musí sa teraz zapojiť do biznisu nového storočia. V Saudskej Arábii má predstaviť holografickú technológiu a získať pre ňu atraktívneho klienta.
Začína sa nekonečné čakanie na kráľa. Ten nepríde len tak na povel amerických obchodníkov rozložených s prezentáciou v stane v nedostavanom meste. Alan s ambicióznymi kolegami každé ráno háda, či konečne príde.
Ušiel mu vlak
Alan si so sebou priniesol ťažké bremená všetkého druhu: rozoberá skrachovaný vzťah, píše rozpačité listy dcére a rýpe si do výrastku, ktorý signalizuje jeho premárnené šance a možno i skorý zánik. V moslimskej krajine sa teší z pokútne získaného alkoholu a zisťuje, že saudskoarabská realita je pestrejšia, ako si myslel. Vŕta sa v minulosti a snaží sa uhádnuť aspoň malý zlomok z budúcnosti. A – čaká na kráľa...
Eggers sa hrá s mnohými témami. Ponúka dojemný príbeh o trampotách muža na sklonku kariéry, mierne depresívneho, rezignovaného i zmiereného a zraniteľného. Alan súčasne predstavuje jednu verziu skrachovaného amerického sna. Drobná poctivá práca a podnikavosť už nestačia. Metafora „ušiel mu vlak“ dostáva radikálnu podobu. Tento vlak je totiž extrémne rýchly, nestojí skoro nikde a nezaujíma sa o postarších cestujúcich.
Nechýbajú presahy k veľkým civilizačným trendom. Globalizovaná ekonomika devastuje súvis medzi miestom zarábania a života. Cenový dumping obracia svet naruby. Nakoniec aj kráľova návšteva dopadne inak, ako Američania očakávali. Víťazstvo (v živote i biznise) už nie je logickým pokračovaním usilovnosti. Dostáva nevyspytateľnú podobu, raz sa podobá na lotériu a inokedy na obyčajný podvod.
Uspieť u kráľa nie je otázkou kvality - u nových hráčov, ktorí začali rozdávať karty, majú šancu noví hochštapleri. Flexibilita sa dostala na hranicu znesiteľnosti. Po ilúziách sa znovu vraciame do fázy džungle, v ktorej silní exhibujú na výslní a slabí sú odkázaní na depresie pri čakaní na rôznych kráľov.
Príliš veľa posolstiev
Eggers to miestami prehnal. Na frašku je tých posolstiev až príliš. Ľudský údel nebol nikdy jednoduchý. Podstatnou otázkou zostáva, aké sú možnosti reakcie zo strany konkrétnej ľudskej bytosti. Oblúkom sme naspäť pri zmätenom Alanovi. Biznis nevyšiel, ale úloha, čo so zajtrajším dňom, zostáva. V tejto náklonnosti pre konkrétnu ľudskú existenciu je Eggers sympatický a hodný záujmu. Navyše ukazuje, že inšpirujúce čítanie (ktoré neurazí dobrý vkus) nemusí byť za každú cenu veľkým trápením.
