Keď kabaret stratí šťavu

Aj posledný diel sitkomu potvrdil jeho klesajúci trend.

Štvrtý diel kabaretu www.narodnycintorin.sk opäť ponúka kritiku developerov, ktorí chcú cez najslávnejšie slovenské miesto posledného odpočinku bezočivo prehnať diaľnicu. Partia odbojných národných hrdinov však tentoraz musí čeliť aj netradičnému pokušeniu. Príchodu všemocného televízneho mága Palkuliaka, ktorý v túžbe po sledovanosti dokáže vytĺcť potenciál aj z mŕtvych dejateľov.

Rovnako ako Palkuliak aj autor a režisér Dodo Gombár bez ostychu siaha po pamiatke národných osobností. Robí to však na pozadí historických faktov, snahou o vtipný divadelný sitkom, aký na Slovensku nemá obdobu. Škoda preto, že od konca výborného prvého dielu prichádza jedno sklamanie za druhým.

Zbytočne veľa zápletiek

V aktuálnej časti opäť škrípe rýchlo kvasený scenár. Namiesto deja, ktorý by sa v duchu televízneho sitkomu koncentroval len na jednu zápletku - starostkin návrat medzi živých alebo problémy s lákavým producentom, nám ich Gombár ponúka hneď niekoľko. Žiaľ, neprepája ich, iba bez väčšieho zmyslu kladie vedľa seba.

Čo v prvom dieli fungovalo naozaj dokonalo, bol humor vystavaný na rôznorodosti charakterov. To je už minulosť. Ak Gombár niečo charakterové vybuduje, veľmi rýchlo to necháva ležať ladom. Inscenáciu tak nepomôže zachrániť ani nápaditá videoprojekcia, ktorá verne kopíruje reportáž televíznych novín z Národného cintorína.

Všetko sa pritom začína nečakane smutným obrazom. Doteraz zväčša roztopašná Elena Marothy-Šoltésová (Zuzana Rohoňová) cituje bolestné pasáže z knihy Moje deti. Rohoňovej statický, no veľmi precítený monológ preruší až náhly príchod ostatných. Po krátkych rozpakoch sa však k tejto téme viac nevracia. V rámci faktografie je to zaujímavé, no pri budovaní jej charakteru to ďalej nezo〜hráva žiadnu úlohu.

Posmutnený pes

Rovnaké je to aj v prípade hasiča Schmidta (Marek Geišberg), ktorý sa po pauze vracia do deja. Okrem čiastočnej straty pamäti, obväzov a barly si prináša poruchu reči, pri ktorej opakuje slová. Samotný element opakovania sa však stáva iba dobre odohraným jednorazovým fórom.

Najviac však scenár ochudobňuje postavu psa Baču (Dominik Zaprihač). Zaprihač navyše úplne odstránil pôvodnú Bačovu osobnosť a z beťárskeho ňucháča sa stal nudný pes.

Výraznejším impulzom je teda až príchod televízie (objaví sa reálny moderátor jednej z komerčných televízií), ktorá natáča reportáž o zmiznutej starostke (Nadežda Vladařová) a následný nástup producenta Palkuliaka (Ján Jackuliak). Tu konečne narastá aj dovtedy ospalé tempo. Jackuliak energicky behá, presviedča ostatných, aby podpísali zmluvy a tým ich neustále núti presne reagovať. Svoj nátlak zavŕši najchytľavejšou piesňou o tom, ako z hrdinov spraví celebrity, ktorú navyše bezchybne interpretuje.

Namiesto kabaretu s jemnou vrstvou spoločenskej kritiky je posledná časť sitkomu len obstojnou komédiou bez prepracovanejších dialógov, ktorú zachraňuje najmä silné herecké zázemie súboru.