SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Vydavateľ Kali Bagala: Pred exekútorom ma zachránili čitatelia z Facebooku

Som jeden z posledných dinosaurov zo začiatku 90. rokov, ktorí niečo začali robiť z nadšenia a prežili až do dnešných dní bez toho, aby zmenili kritériá a vrhli sa na komerciu, tvrdí v otvorenom rozhovore knižný vydavateľ KOLOMAN KERTÉSZ BAGALA.

(Zdroj: Vladimír Šimíček)

KOLOMAN KERTÉSZ BAGALA (na fotografii Vladimíra Šimíčka) sa narodil 18. apríla 1964 v Leviciach, maturoval na chemickej priemyslovke v Banskej Štiavnici. Do revolúcie v roku 1989 pracoval ako skladník a pomocný robotník, po nej si otvoril predajňu hudobných nosičov, ktorá po príchode nadnárodných firiem skrachovala. V roku 1991 založil Literárnu a kultúrnu agentúru L.C.A., ktorá sa venovala organizácii kultúrnych podujatí a propagácii domácej literatúry. V roku 2007 jej činnosť ukončil v dôsledku finančných, personálnych a zdravotných dôvodov, dnes tieto aktivity vykonáva pod hlavičkou občianskeho združenia literarnyklub.sk.
Doteraz vo svojom vydavateľstve KK Bagala vydal približne 350 kníh, orientuje sa výhradne na slovenských autorov, veľký priestor dáva debutantom.
Založil a 18 rokov organizuje literárnu súťaž Poviedka, v roku 2009 pribudla aj súťaž Básne. Žije v Bratislave.

Pred siedmimi rokmi ste mi v rozhovore povedali, že ako päťčlenná rodina po 16 rokoch podnikania žijete v jednoizbovom priváte. Zmenilo sa niečo?

(smiech) Počet členov rodiny ostal, presťahovali sme sa do trochu väčšieho bytu, ale stále je to len privát. To sa už asi nikdy nezmení. Pre inštitúcie, čo poskytujú hypotéku, som nedôveryhodný, nemám u nich šancu. Po 23 rokoch podnikania totiž tvoria môj majetok raz väčšie a raz menšie dlhy.

Kde robíte chybu? Máme tu aj vydavateľov kníh, ktorým biznis solídne funguje.

Neprispôsobujem sa trhu. Od začiatku robím výhradne to, čo som chcel, teda vydávam iba novú slovenskú literatúru. Neviem si predstaviť, že by som to mal niekedy zmeniť. Ja to totiž ani nerobím preto, aby som zbohatol či mal z toho iný osoh.

A prečo potom?

Keď už som v sebe raz našiel talent rozlíšiť kvalitný text, ktorý si zaslúži knižné vydanie, nevidím dôvod zísť z cesty a robiť ústupky.

Tvrdíte, že vydávate najlepšie knihy Slovenska. Ak je to tak, prečo si ich ľudia príliš nekupujú? Nevedia oceniť kvalitu?

Súvisí to s tým, že tu máme civilizačný úpadok, menia sa návyky ľudí aj ich nároky na kvalitu života. Celkovo sa číta čoraz menej kníh, je to totiž veľmi náročná činnosť. Neporovnateľné s dneškom sú už časy pred 20 rokmi, nieto staršie, keď nebolo toľko iných médií a knihy sa celkom logicky držali v pozornosti publika. Veľa teda robí prirodzený úbytok čitateľov.

Druhým problémom je, že vydávam umelecký typ literatúry, ktorá od čitateľa vyžaduje partnerstvo, jeho vklad vo forme premýšľania nad textom a hľadania súvislostí. V knižnom biznise pritom na prvých priečkach prevládajú knihy, kde je už všetko vyriešené a vypovedané, obsah sa prijíma len pasívne. Mne sa však taký typ literatúry nepáči, preto ju nerobím.

Nie je tvrdenie, že ľudia dnes menej čítajú, iba mýtom? Možno sa menia formy, ani kníhkupectvá však nebývajú prázdne, mnoho kníh sa kupuje cez internet.

Určite sa číta menej kníh ako v minulosti, veď kedysi sa robili státisícové náklady, ktoré sa viac či menej zvykli aj rozpredať. Stačí zájsť do antikvariátu a pozrieť sa, v akých množstvách vychádzali.

Otázne je, či sa všetky aj čítali. Leninov spisy či prorežimné diela možno vychádzali vo vysokých nákladoch, ale otvoril ich málokto.

Čítalo sa viac, veď ľudia mali len dva televízne kanály, kde nedávali nič zaujímavé. Čo mohli robiť po večeroch? Potom prišla zmena návykov obyvateľstva a s tým sa treba len zmieriť.

Pre väčšinu je objektívne jednoduchšie pozrieť si televízny seriál, kde je všetko za pár minút vyriešené, ako týždeň čítať knihu a ešte nad ňou aj premýšľať. Netýka sa to pritom len starších, ale aj mladých.

Tvrdíte, že vaše knihy od čitateľa vyžadujú istý intelektuálny vklad. To akoby v kontexte vašich nízkych predajov naznačovalo, že väčšina ľudí je taká... jednoduchšia, nie?

Aj v Nemecku na 80-miliónovom trhu vychádzajú niektoré knihy s ťažkou či vážnou literatúrou v náklade päťsto či tisíc kusov. Len máloktorej z nich sa pritom pošťastí stať sa bestsellerom a predávať masovo. Nie sme na tom teda o nič horšie ako ostatné krajiny. Našou smolou je, že limitovaný päťmiliónový trh nedokáže vygenerovať toľko čitateľov, aby sa takýto typ literatúry uživil či bol aspoň sebestačný.

Mne však tento systém života vyhovuje. Nemám veľké očakávania, idem si svojím tempom. Minulý rok sa mi podarilo vydať 20 kníh, čo je už takmer toľko ako pred krízou. Je to teda výborné.

Nevravíte to, že vám to vyhovuje, len z akejsi pózy? Viackrát vás to už ohrozilo existenčne aj zdravotne.

(smiech) V tomto veku sa už nebudem učiť vnímať veci inak. Napriek pádom si stále optimisticky myslím, že to nejako zvládnem. Neobzerám sa a idem ďalej.

Video: Vydávať komerciu? To už by som nebol ja

Nikdy ste nemali pohnútku, že aspoň raz urobíte kompromis a popri múzickej literatúre, ako svoje knihy nazývate, vydáte aj niečo komerčné, z čoho budete dotovať kvalitu? Aj Albert Marenčin už dávnejšie pochopil, že len z kvality nevyžije. Priznal, že nie je spasiteľ, a tak vydáva trebárs aj ezoteriku.

Som jeden z posledných dinosaurov zo začiatku 90. rokov, ktorí niečo začali robiť z nadšenia a prežili až do dnešných dní bez toho, aby zmenili kritériá a vrhli sa na komerciu.

Akože v 90. rokoch sa z vydávania kvalitnej literatúry dalo žiť a dnes by sa už nemalo dať? Ja s tým nesúhlasím, navyše si myslím, že človek by mal vykonávať len to, na čo má. Nie som obchodník, ani po tom netúžim, takže vôbec nemienim prispôsobovať kvalitu tovaru len kvôli tomu, aby šli obchody lepšie.

Ale veď aj vy ste v začiatkoch fungovali tak, že vydávanie kníh ste dotovali zo zisku music shopu. Mechanizmus by bol ten istý – spravím to, na čom zarobím, a z toho si potom plním sen vydávať len kvalitu.

Tak to fungovalo len prvé tri roky, navyše, literatúra aj hudba boli mojím hobby. Music shop potom skrachoval a ostal som len pri knihách. Problém s vaším návrhom je ten, že ja už ani nemám toľko energie, aby som robil dve či tri roboty naraz a venoval sa inému než knihám. Snažím sa svoj čas využiť len na kvalitu.

Čo vám vnútorne bráni urobiť kompromis a finančne sa nadýchnuť? Napríklad vydať severskú detektívku typu Mankella, Keplera, Läckbergovej či Nesbøa a zo zisku potom vydávať Rankova, Ballu, Beňovú, Hamadu či Kapitáňovú?

Neviem. Potom by som rovno mohol ísť aj do realitnej kancelárie a predať dve veľké budovy či pozemky, to je mi však cudzie. Pre mňa jednoducho nemá žiadny význam, aby som zarábal veľa peňazí. Už dlho to robím takto a zdá sa, že nie zle, veď za moje knihy stále prichádzajú ocenenia. Dokonca aj za tie, na ktoré som už popri práci na nových dávno zabudol.

Z cien a diplomov na stene sa nedajú platiť účty.

Nejako sa vždy pretlčieme. Máme aj autorov, ktorí sa predávajú dlho, napríklad Balla. Ten sa od svojho debutu predáva už 16 rokov a stále vydávame nové reedície. Moje presvedčenie znie, že stačí robotu urobiť raz a dobre, potom to už pôjde samo. Reedície by mali priniesť aj nejaké financie.

Podľa toho, ako ste na tom boli na prelome rokov, keď sa hlásili exekútori, to zrejme nestačí.

Dostojevskému za jeho života tiež vychádzali len 500-kusové náklady. Predáva sa však už 100 rokov a dnes ide o miliónové čísla. Nechcem s ním porovnávať slovenských autorov, ale mne sa jednoducho esteticky nepáčia veci, ktoré by mohli byť módnymi hitmi a nosičmi peňazí len na jednu sezónu.

Vydávam totiž veci, ktoré sú dosť kvalitné na to, aby si v konečnom dôsledku našli dosť čitateľov. Opakujem, že nie som biznismen a ani sa ním nechcem stať.

Čítate vôbec iné knihy ako rukopisy? Prešli ste si napríklad trilógiu Millennium od Larssona?

(ukazuje hlavou, že nie, pozn. autora) Okrem rukopisov čítam len chuťovky, ktoré ma vtiahnu. Občas čítam aj nové knihy, ale zväčša sa vraciam k starším.

Napríklad?

Mám veľmi rád Salingera, ale aj mladého samovraha spred 100 rokov z Budapešti, teda maďarského autora Gézu Csátha, ktorý písal drsne ako Kafka. Vyvolávam si tým rôzne asociácie typu ako sa písalo kedysi. Rukopisy nových autorov ma vedia rozmaznať, ale keď ma nebavia, čítam iné veci.

Vy by ste však nevydali ani toho Salingera.

Keby som ho objavil ja, tak áno. (smiech) Navyše by som presne vedel, čo s ním urobiť, aby nebol taký utáraný. Na druhej strane priznávam, že jeho poviedky sú fantastické, na tú dobu boli úžasné.

Smeroval som k tomu, že možno keby ste si niektoré masovo predávané knihy prečítali, uznali by ste, že ich prípadným vydaním by ste vlastnú latku nepodliezli.

Lenže toto nie je môj systém práce. Rád hľadám a objavujem sám, nebudem teda preberať už ulovené.

Umožnilo by vám to ešte viac hľadať a objavovať.

Rozumiem, ale je to príliš vzdialené tomu, ako žijem a rozmýšľam. Neviem, prečo by som sa mal preorientovať na niečo iné, teda robiť biznis.

Ste podnikateľ a biznis nie je hanba.

Veď sa vždy voľačo pomaličky predá, hoci to zďaleka nie sú veľké čísla. Keď sa z každej knihy niečo podarí dostať k čitateľom, tak sa z toho nejako dá vyžiť.

Priznávam, že tú tvrdohlavosť svojím spôsobom obdivujem. Koniec koncov, už keď ste v roku 1990 ako študent zakladali literárny časopis Maternica, dali ste mu podtitul Literatúra. Literatúra. Literatúra.

Áno, tá tvrdohlavosť spôsobila trebárs aj to, že som v piatom semestri odišiel z chemickej fakulty na filozofickú, lebo som pochopil, že chemik zo mňa nebude. Keď to vezmeme z pracovného hľadiska, áno, aj teraz som tvrdohlavý – môžem si dovoliť venovať sa len tej literatúre, ktorá sa mi páči. Z toho pramení aj určitá hrdosť, že si všetko robím podľa svojho gusta a nie som nikomu podriadený. Ani trhu.

Pre mňa naozaj nie je prvoradé, aby som dosiahol úspech, ale aby som bol so sebou spokojný. To mi stačí. Sloboda je príliš zaväzujúca, aby som zradil sám seba.

Rozumiem, akurát to elitárstvo sa vo vašom prípade v konečnom dôsledku viackrát ukázalo ako kontraproduktívne.

Podstatné je zadefinovať si, aký je cieľ môjho života. Mám si vybrať medzi peniazmi a kvalitnou literatúrou? Pre mňa je skutočným víťazstvom vydanie každej novej knižky, určite nie rentabilita. Na Slovensku totiž ani nie je až tak veľa kvalitných literátov, aby som pozeral primárne na zisk, z ktorého vydám niekoho ďalšieho. Mne súčasné tempo stačí.

Pýtam sa na to len preto, lebo pred Vianocami ste na Facebooku napísali, že po vás opäť ide banka a exekútor. Vaše knihy sa vraj nepredávajú, lebo kníhkupci na ne kašlú. Nakoniec ste ich dávali za polovičné ceny, na Štedrý deň len za tri eurá. Mnohých však vaše vyjadrenia popudili. Vytýkali vám, že je neférové, ak nerobíte kompromisy a potom nariekate a kritizujete iných, že sú nevďační.

Minulý rok som sa zrejme príliš zahĺbil do tvorby kníh, vydal som ich až dvadsať. Pred Vianocami som si však náhle uvedomil, že finančná situácia zďaleka nie je taká, ako by sa predpokladalo, knihy sa jednoducho takmer vôbec nepredávali. Psychicky ma to skoro položilo, na svoju chvíľu už naozaj čakal exekútor.

Urobil som si teda miniprieskum a zašiel do pár kníhkupectiev, kde som sa pýtal, prečo naše knihy nevystavujú. Povedali, že sú nepredajné a nie je o ne záujem. Na internete som preto zámerne urobil akciu, kde som nastavil cenu kníh tak, aby zodpovedala sume, ktorú dostávam od distribútorov či kníhkupcov za predaný kus. Výsledkom bolo, že za pár týždňov som dokázal urobiť tržbu ako všetci kníhkupci na Slovensku za pol roka.

Doteraz som nepochopil, čo sa vlastne udialo, v každom prípade z toho vychádza, že moje knihy predsa len majú svojich čitateľov, akurát sa k nim nedostanú, lebo kníhkupci ich nevystavujú. Jednoducho nie sú tam, kde by ich ľudia očakávali. Tá akcia jednoznačne dokázala, že v kníhkupeckej hierarchii patrím inam, než ma dávajú oni.

Lenže úspech tej internetovej akcie je trochu klamlivý. Bol jednorazový, navyše sa udial vďaka kombinácii troch faktorov – predvianočného obdobia, citového vydierania, že ste v prúseri, a mimoriadne nízkej cene.

Áno, tomu rozumiem, bolo tam aj niečo z tých faktorov, ale moja hlavná výčitka, ktorá ma naštartovala, spočívala v tom, že napríklad v Leviciach, kde som sa narodil a vyrastal, nie je možné zohnať jedinú moju knihu.

Okresné mesto a nik z tamojších kníhkupcov nevie, že tam majú takéhoto vydavateľa? Levičania ani netušia, že napríklad nová kniha Tomáša Vargu Grázel sa odohráva v Leviciach.

Neviem, ako iní, ale ja som vaše knihy v kníhkupectvách videl, koniec koncov si ich bežne kupujem.

Sú viditeľné, ale len v pár kníhkupectvách, možno v ôsmich z päťsto. Vo väčšine ich nenájdete, alebo sú vystavené tak, že ich neobjavíte. V každom prípade, jediná akcia na Facebooku mi dokázala, že čitatelia nevymreli, stále existujú a preto má pre mňa zmysel pokračovať v práci.

Ak sa kníhkupectvá budú venovať len rýchloobrátkovým a bestsellerovým titulom, kultúrnu úroveň svojho okolia, ktoré ešte stále môžu ovplyvniť aj pozitívne, zase len degradujú. Ak niekto nebude mať v repertoári poéziu ani náročných autorov, v danej lokalite asi veľa intelektuálov nevychová.

S akciou, akú ste urobili, sa však spája riziko – podmienkou na nízku cenu bol nákup minimálne 10 kníh. V praxi to znamená, že čitatelia sa zásobili a nemusia mať potrebu kupovať si počas roka nové tituly.

Ide o to, že sme znovu získali čitateľov, u ktorých je potenciál, že budú mať záujem aj o nové knihy svojich obľúbených autorov. Napríklad Laco Kerata teraz píše nový román a tí, ktorí si ho už kúpili, možno budú netrpezlivo čakať, aby si prečítali aj jeho novinku.

Navyše to bola jednorazová vianočná akcia, vďaka ktorej sa mi podarilo zachrániť vydavateľstvo pred exekútorom. Bez nej by sme sa dnes o vydávaní kníh nerozprávali. Naopak, teraz mám v pláne uviesť 10 nových kníh.

Čitatelia vám vyčítali aj ostré reakcie na ich záujem. Niekto chcel trebárs len osem kníh miesto desiatich a vy ste mu vytkli, či nenájde peniaze aj na tie dve ďalšie.

Boli to spontánne reakcie vyplývajúce z vypätej situácie, dnes sa už nad tým musím usmievať, ale svojím spôsobom to bola taká facebookovská hra. Všetkým kupujúcim som však vďačný, veď v podstate celú búrku v šerbli spôsobilo tritisíc fanúšikov vydavateľstva na sociálnej sieti. Nešlo o žiadnu premyslenú mediálnu a masovú akciu, výsledkom však bolo, že títo ľudia v priebehu jediného mesiaca zachránili celé vydavateľstvo.

Koľkokrát ste už v podnikaní padli na hubu?

Zažil som tri zlomové situácie, z ktorých som sa musel ťažko spamätávať. Prvá prišla v rokoch 1994 a 1995, keď mi skrachoval music shop, z ktorého som dotoval vydávanie kníh. Postupne som sa však vyhrabal hore, najskôr som vydával dve knihy ročne, potom šesť, nakoniec osemnásť.

Druhý zlom nastal v roku 2007, keď som z produkcie 20 až 30 kníh ročne padol na jednu, zopakovalo sa to v roku 2010. Opakovane som sa teda musel vyhrabávať z popola, ale podarilo sa.

V roku 2007 vás problémy priviedli na psychiatriu. Čo sa vlastne stalo?

Bola za tým totálna prepracovanosť a z nej vyplývajúce depresie. Jednoducho sa ukázala choroba, s ktorou sa pasujem doteraz. Musel som zmeniť životný štýl a ubrať aj v práci. Po bankrote v roku 2007 som aj zvažoval, či vydávanie kníh nenechať, ale znovu som nabral sily a vlak sa postupne rozbehol.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3F6X na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M3F6X na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Rozhovory na dovolenku
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Koronavírus: Slovensko má ďalších 19 úmrtí, Oravu a Bardejov plošné testujú (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 33 602. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 134 obetí.

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.