Päť dôvodov, prečo sa oplatí vidieť The Rolling Stones

Partia legendárnych britských rockerov sa vo Viedni predviedla v oslnivej forme.

Kto nevidel, neuverí, ten, kto videl, neveril, ako je možné, že sú stále takí dobrí. Je minimálne päť dôvodov, pre ktoré sa stále oplatí ísť na koncert skupiny, ktorá funguje už vyše päťdesiat rokov.

1.Stále ich to baví

Svoj prvý koncert odohrali The Rolling Stones v lete 1962. Prečo ich to stále baví? O peniaze dávno nejde, milionármi sa stali ešte začiatkom 70. rokov. Ako sa potvrdilo aj v pondelok večer na viedenskom štadióne Ernsta Happela, všetko stojí a padá na hudbe. Geniálne vymyslenej, presvedčivo podanej.

Máloktoré mladé kapely hrajú s takou chuťou ako táto partia dôchodcov. Skvele sa dopĺňajú – Mick Jagger stále výborne spieva a burcuje divákov, Keith Richards mydlí svoje kultové riffy, akoby mu práve napadli, s rovnako typickým zemitým zvukom a fílingom hrá aj Ronnie Wood. Bubeník Charlie Watts a basgitarista Darryl Jones dokážu bravúrne spracúvať voľné narábanie gitarového dua s tempom a rytmom.

Žiadne profesionálne pózy, žiadne zakrývanie ponorkovej choroby – plne funkčná kapela užívajúca si rokenrol. Staré nezhody zostali v minulosti, čo dokazuje aj hosť turné gitarista Mick Taylor, člen jednej z prvých zostáv kapely.

2.Je to živá minulosť

Azda najzreteľnejšie to je pri pesničke (I Can't Get No) Satisfaction. Už sa ani nedá predstaviť si, koľkokrát znela od premiéry v roku 1965.

Keby ju nenávideli a odmietli hrávať, málokto by sa čudoval. Lenže oni ju bez problémov dajú na záver koncertu a s nasadením, akoby išlo o vec z posledného albumu.

Najväčšie hity stále fungujú, ich nadčasové čaro a silu naživo ešte umocňuje štýlová videoprojekcia (Honky Tonk Woman) alebo kostýmy s ohňovou šou (Sympathy for the Devil).

Mohli by žiť iba z minulosti, ale ešte stále vedia zložiť aj chytľavý nový song. Škoda, že Doom And Gloom doplatila na jedinú Jaggerovu slabšiu spevácku chvíľu.

3.Nejde o záležitosť jednej generácie

Potvrdilo sa to aj v pondelok večer na štadióne Ernsta Happela vo Viedni. Keď sa počas koncertu The Rolling Stones obzriete okolo seba, vidíte ich rovesníkov, päťdesiatnikov aj dvadsiatnikov – Rakúšania, Maďari, Slováci, Slovinci, Poliaci, dokonca sa dala počuť aj taliančina.

Štadióny plnia aj iné skupiny, ale len máloktoré z nich oslovujú publikum všetkých generácií.

Ľudia sa bavia ešte pred príchodom muzikantov, keď sa spustí mexická vlna, tí, čo stoja na ploche, uznanlivo tlieskajú. Energii, ktorá začne prúdiť z pódia po zotmení, sa nedá odolať – už prvý refrén (Start Me Up) spievajú takmer všetci, tancuje sa aj na miestach na sedenie.

4.Zosobnenie rokenrolu

Je to presne typ veľkého štadiónového koncertu, ktorý treba vidieť minimálne raz za život. Zosobnenie rokenrolu, veľká šou, na každé svetové turné iná veľká výpravná scéna.

Aj fanúšikovia sú vtiahnutí do hry, pred každým večerom si môžu vybrať jednu skladbu na želanie a Mick Jagger sa v každej krajine snaží prehodiť niekoľko viet v jej jazyku. Nemčinu už má celkom zvládnutú, aj s vtipnými aktuálnymi narážkami ("zvažovali sme zahrať niečo od Conchity Wurst") a kúzelnou výslovnosťou: „Und jetzt etwas romantisch zu küšen,“ uviedol napríklad baladu Angie.

Ilúziu večera ako žiadneho iného má umocniť aj pozvanie miestneho speváckeho zboru na prídavok You Can't Always Get What You Want.

Načítavam video...

5.Najlepšia reklama na aktívnu starobu

Mnohí o nich rozprávajú ako o zázraku modernej medicíny. Na prvý pohľad to tak naozaj vyzerá. Namiesto sedemdesiatnikov zdecimovaných intenzívnym spôsobom života čulá partička, ktorá utiahne desať dvojhodinových koncertov za mesiac.

Je neuveriteľné, akú postavu má a koľko po 30-metrovej rampe nabehá Mick Jagger, Keith Richards čoraz viac pripomína pirátskeho kapitána s nenapodobiteľnými pózami.

Ale cez optiku veku najneuveriteľnejšie pôsobí Charlie Watts. V drvivej väčšine starých kapiel už nehrajú pôvodní bubeníci, jemu navyše v roku 2004 zistili rakovinu hrdla. No všetko zvláda a na pódiu pôsobí ako starší brat partie večných pubertiakov, ktorí stále sú, ako spievajú v jednej skladbe „Out of control“. Mohli by dávno sedieť doma, užívať si peniaze, hrať sa s vnúčatami, ale nerobia to. Našťastie.