MASAHIKO SHIRAKI je najznámejší Japonec na Slovensku. Prekonal typickú japonskú plachosť a začal písať úprimne o tom, čo sa mu u nás, ale aj v Japonsku nepáčilo. Verí totiž, že treba písať pravdu. V týchto dňoch vychádza výber stĺpčekov, ktoré písal pre SME.
Nie je vám ľúto za písaním stĺpčekov?
Bez uzávierok sa cítim slobodnejšie. Pravidelne som písal od októbra 2002 do mája 2013, teda viac ako desať rokov. Každý týždeň som hľadal novú tému, stále som mal pri sebe zošit, do ktorého som si zapisoval nápady. Bežní ľudia majú prácu do piatej, ale novinár na svoju robotu musí myslieť aj večer, keď sedí s priateľmi pri víne. Už som bol unavený z ustavičnej nutnosti vnímať kultúrne rozdiely medzi Slovenskom a Japonskom. Ale na druhej strane, môj život bez článkov už nie je taký dynamický ako predtým. Za ostatný rok som sa trochu aj nudil.
Ako sa vám s odstupom času páči to, čo ste písali na začiatku svojej slovenskej novinárskej kariéry?
Ročná pauza mi umožnila získať odstup. Keď som vyberal do svojej knihy 103 najlepších článkov z celkových asi 530 napísaných, uvedomil som si, že na začiatku som bol oveľa radikálnejší, ostrejšie som kritizoval, čo sa mi nepáčilo. Nebol som ničím viazaný, myslel som si, že so stĺpčekmi po roku skončím. Postupne som však začal brať viac ohľadov nielen na Slovákov, ale aj na Japoncov. Čo keď si niekto z nich nechá moje články preložiť? Nepodávam o Japonsku priveľmi negatívne informácie? Cítil som sa ako akýsi reprezentant Japonska, keďže som si uvedomoval, že mnohí Slováci spoznávajú Japonsko práve cez moje články. Moje stĺpčeky začali byť zmierlivejšie. Potom som si uvedomil, že treba písať pravdu. Aj preto som si dal pauzu. Keby som dnes opäť začal prispievať, už by som asi písal inak.
Foto SME: Gabriel Kuchta
Chystáte sa vrátiť do Japonska. Prečo?