KNIHA TÝŽDŇA / Doplavat domů
Britská prozaička napísala svoj štvrtý román tak precízne, že sa pred dvoma rokmi prebojovala do finále Bookerovej ceny. Stačila jej na to jedna rodina a prázdniny vo Francúzsku.
Často netreba viac než jednoduchý príbeh. Príbeh rodiny, ktorá sa vybrala do južného Francúzska, aby tam strávila leto. Leto potrebné na to, aby im pomohlo vyriešiť problémy, ktoré sa medzi múrmi domova vyriešiť nepodarilo. Do ich života však vstúpi cudzinka. Riziko novej známosti na prvý pohľad vyvolá zvyčajné konflikty a očakávané zvraty. Výsledkom je však niečo horšie, niečo oveľa znepokojujúcejšie.
Britská spisovateľka Deborah Levy si pre svoj štvrtý román s názvom Doplavat domů (Odeon, 2014) vybrala manželský pár z britskej strednej triedy. Isabel a Joe Jacobsovci trávia júl 1994 na francúzskej Riviére so svojou 14-ročnou dcérou Ninou. Joe je básnik stredného veku, ktorý si zmenil meno, keď ako päťročný ušiel z okupovaného Poľska v roku 1942. Isabel je reportérka, ktorá viac času trávi vo vojnových zónach ako doma so svojou dcérou a manželom.
Vilu na juhovýchode Francúzska si prenajali so svojimi priateľmi, Mitchellom a Laurou, ktorí sa živia predajom vzácnych zbraní a drahých afrických šperkov. Idylku rozhovorov pri limonáde či zmrzline jedno ráno preruší neznáma mladá žena, ktorá sa kúpe v bazéne ich vily. Volá sa Kitty Finch a je spúšťačom všetkého, čo bude nasledovať.
Katalyzátor vzťahu
Ak by niekto očakával, že ju dovolenkujúci Briti z vily pošlú preč, mýlil by sa. Mladú, ryšavú a krásnu dievčinu pozve do vily práve Isabela, ktorá sa trápi v manželstve. Kitty sa tak stane katalyzátorom jej vzťahu. Často sa po vile a jej záhrade túla nahá, je zmyselná a bezpochyby je predmetom Joeovej fantázie. Na jednej strane je jemná a zraniteľná, rovnako je však aj silná a priebojná. Do vily prišla pre lásku k Joeovej poézii a zároveň preto, aby poznala jeho názor na svoju vlastnú báseň, ktorú pomenovala Doplávať domov.
Poézia však nie je jediné, čo spája tieto dve postavy. Sú to aj depresie, s ktorými majú obaja dosť skúsenosti. Kým Joe ich prekonáva pre zážitky z detstva, keď ho rodičia ukryli v lese, aby ako jediný prežil, Kittine depresie nemajú jasný pôvod a navyše sú vystupňované anorexiou. Aj ony prispievajú k chaosu, na pokraji ktorého sa príbeh pravidelne nachádza: niekto zmizne, dejové línie sú prerušené, aby potom opäť nabrali svoju rýchlosť a neznámy smer.
Deborah Levy sa však v knihe nedrží vzťahového trojuholníka. Isabel do vzťahu Kitty a Joea vstupuje, snaží sa ho kontrolovať a svojím spôsobom mu dominuje. Veď to bola práve ona, ktorá rozhodla o pobyte Kitty vo vile. „Nikto sa neodvážil proti tomu ozvať, pretože vojenská spravodajkyňa ich všetkých ovládala. Ako by mala posledné slovo alebo ich všetkých vyzývala, aby len skúsili vzoprieť sa jej. No v skutočnosti má posledné slovo jej muž, pretože slova píše a robí za nimi bodky.“
Prchavý domov
Celý tento vzťah sa rozširuje o postavu Niny, ktorá trpí nedostatkom pozornosti rodičov a túži prežiť svoju prvú letnú lásku. Všetci sú pritom perfektne vykreslení. Levy im venuje dostatok priestoru, opatrne mení centrum pozornosti z jednej postavy na druhú. Je dôsledná a intímne podrobná. Odhaľuje tak o svojich postavách viac, ako by boli sami ochotní povedať. Práve tak dokázala na malom priestore rozohrať hru, ktorá je nekontrolovateľná natoľko, že sa občas musíte pozrieť na číslo strany v domnení, že ste sa v tej rýchlosti možno stratili.
Originalita knihy spočíva v jej elipsách, detailoch a opakovaní toho, čo už raz bolo napísané, aby to na záver získalo nový rozmer. „Život stojí zato žiť, pretože dúfame, že bude lepšie a že sa všetci v poriadku dostaneme domov.“ Domov je však v tomto románe prchavý a bezpečnosť je nepravdepodobná. Depresie, túžba po domove aj smrti visia nad príbehom spoločne, aby sa v jednom momente zliali dokopy a celý ho uzavreli. Aby poukázali na to, že podstatnejším ako umieranie je rozhodnutie zomrieť.
Knihu Doplavat domů treba čítať opatrne a odolávať pritom pokušeniu ponáhľať sa. Veľa podstatných udalostí sa totiž odohráva medzi kapitolami. Odmenou za trpezlivosť je potom príjemné a zároveň znepokojujúce čítanie tohto vynikajúceho románu.
