ne ľudí pripraviť.
„Ten film je majstrovský. Po celý čas sa drží témy, nesie v sebe silný odkaz, režisér sa v ňom nespreneveril svojmu štýlu. Má len jednu chybu: je nedistribuovateľný. Respektíve, nie je distribuovateľný klasickým spôsobom,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Film Europe Ivan Hronec, ktorý na festivale v Cannes kúpil víťaza Zlatej palmy, turecký film Zimný spánok.
Režisér Nuri Belgi Ceylan mal ambiciózny projekt a úspešne ho naplnil. Podarilo sa mu vyrozprávať intímny, spoločenský a tak trochu aj filozofický príbeh zároveň, plynulo prechádzať od prejavov bežného ľudského ega (ktoré ničí napríklad manželstvá) k úvahám o neprítomnosti Boha a existencii zla, ktorá by mohla fatálne ovplyvňovať ľudstvo ako celok.
Jeho film má tri hodiny a šestnásť minút, a je plný rýchlych, literárne napísaných dialógov, ktoré v divákoch vyvolávajú pocit, že musia za pár sekúnd pochopiť Dostojevského alebo Čechova.
Keď o pár mesiacov pôjde do slovenských kín, bude naň treba chuť aj odvahu.
Brad Pitt klamal divákov
Štatistiky ukazujú, že o Zlaté palmy je vo svetových kinách záujem, ale len občas sa stane, že v Cannes objavia ozajstný filmový hit. Takým bola Pulp Fiction Quentina Tarantina v roku 1994, alebo Fahrenheit 9/11 od Michaela Moora o desať rokov neskôr – v oboch prípadoch sa z predaných lístkov vyzbieralo vyše dvesto miliónov dolárov.
Zlaté palmy
a tržby v kinách
2013 - Život Adele
réžia: Abdellatif Kechiche
tržby: 20 miliónov dolárov2012 - Láska
Michael Haneke
25 miliónov2011 - Strom života
Terrence Malick
54 miliónov2010 - Strýko búnmí
Apichatpong Weerasethakul
1 milión2009 - Biela stuha
Michael Haneke
19 miliónov2008 - Medzi stenami
Laurent Cantet
13 miliónov2007 - 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni
Cristian Mungiu
10 miliónov2006 - Vietor sa dvíha
Ken Loach
22 miliónov2005 - Dieťa
bratia Dardennovci
5 miliónov2004 - Fahrenheit 9/11
Michael Moore
222 miliónov2002 - Pianista
Roman Polanski
120 miliónov1995 - Underground
Emir Kusturica
171 miliónov1994 - Pulp Fiction
Quentin Tarantino
213 miliónov1991 - Barton Fink
bratia Coenovci
6 miliónov
Priemerne na jedného víťaza vychádza asi dvadsať miliónov. Také číslo platilo aj pre vlaňajšiu Zlatú palmu Život Adele a mnohé filmy boli ešte o čosi slabšie.
Povedali by ste, že pri takom rumunskom alebo thajskom filme je to celkom logické, pretože kto by sa už hrnul na film, ktorý nakrútil režisér Apichatpong Weerasethakul (Strýko Búnmí, ktorý sa vedel rozpamätať na minulé životy) alebo Cristian Mungiu (4 mesiace, 3 týždne, 2 dni).
Ukazuje sa však, že ani známe režisérske alebo herecké mená návštevnosť veľmi neovplyvnia. Ivan Hronec s tým mal skúsenosti, aj keď pred štyrmi rokmi distribuoval Zlatú palmu od Terrencea Malicka Strom života. V ňom hrá Sean Penn a Brad Pitt.
„Divákov možno najprv Brad Pitt nalákal, ale keď prišla na rad sekvencia s dinosaurami, začali sa postupne dvíhať z kresiel a odchádzať. Nič horšie sa nemôže stať,“ hovorí.
Myslí si preto, že víťazné filmy z Cannes nemožno len tak pustiť do kina, že ľudí na ne treba pripraviť a že on ako distributér musí byť kreatívny a flexibilný a „vymýšľať si pomôcky“.
Jedna palma nemá zmysel
V septembri teda uvedie do kín Zimný spánok – ale nie samostatne. Uvedie ho ako súčasť novej prehliadky Be2Can, ktorú sám chystá.
„Keby sme ho premietali samostatne, možno by ľudia odišli z kina nahnevaní alebo s nepochopením,“ hovorí.
„Nemá zmysel hodiť žraloka do Dunaja alebo pustiť sladkovodnú rybu do mora. Preto sa pokúsime skopírovať prostredie celého festivalu, simulovať jeho súťaž a ukázať, akú dramaturgiu festival má a aké filmy považuje v súčasnosti za zásadné. Ak spolu zo Zlatou palmou uvedieme aj iné filmy zo súťaže v Cannes, diváci budú môcť pochopiť kontext, z akého táto Zlatá palma vyšla.“
Z názvu prehliadky je zrejmé, že okrem filmov z Cannes sa premietnu aj niektoré filmy z Berlína a Benátok.
Hronec má v pláne osloviť aj iné distribučné spoločnosti a získať ich filmy. Napríklad kanadský film Mommy mladého režiséra Xaviera Dolana od Asociácie slovenských filmových klubov. Ten by rád premietol popri novinke Jeana-Luca Godarda Adieu au langage aj preto, že oba teraz v Cannes získali Cenu poroty.
„Dolan je mladý provokatér, starí bardi mu možno neodpustia, že je päť rokov v biznise a už nakrútil šesť filmov,“ hovorí Hronec, „ale stavím sa, že keby ste nevedeli, kto nakrútil Adieu au langage, ani by ste nepovedali, že je to Godard. Tipovali by ste, že je to nejaký Dolanov kamarát a súčasník. Obaja prišli do Cannes s inovatívnym filmovým jazykom, a to sa najkrajšie ukáže, keď budú tieto filmy pokope.“
Nie všetko je pre všetkých
Zimný spánok sa spoločnosť Film Europe rozhodla kúpiť pár dní predtým, ako získal Zlatú plamu. Jej riaditeľ počúval ohlasy divákov a vraví, že v novinách si prečítal mnohé recenzie a odhady.
Presvedčilo ho nadšenie okolo filmu a nakoniec využil to, že záujem distributérov oň postupne opadol. Vraj práve preto, že sa ho báli a nevedeli si predstaviť, ako ho odpromujú a uvedú do kín.
„Zmierme sa s tým, že takýto typ vysokého umenia nie je určený pre všetkých,“ hovorí Ivan Hronec.
„To len populistická demokracia nás núti k tomu, aby sme zlučovali kvalitu s masovým záujmom. Pritom nás všetko presviedča o opaku a, napokon, ja ani nechcem, aby Zimný spánok videli davy ľudí. Chcem sa o ňom rozprávať s tými, čo ho pochopia, čo čítajú Čechova, poznajú literatúru, poznajú históriu filmu. Možno, že takých ľudí tu nakoniec bude len dvetisíc, ale zmierim sa s tým.“
The Artist: Diváci sa neodvážili chrúmať pukance
„Keď sme o tomto filme prvýkrát počuli a dozvedeli sa, že je čiernobiely a nemý, zostali sme trochu zaskočení. Také čosi si dnes vyžaduje poriadnu odvahu! Ale potom sme si povedali, že má čosi do seba a že by stálo za to, keby sme ho uviedli v bežnej distribúcii,“ hovorí o francúzskom filme The Artist Jana Studená zo spoločnosti Forum Film.
V roku 2011 to bol na festivale v Cannes rozhodne ten najextravagantnejší film a nadšenie z neho bolo mimoriadne. Nezískal síce Zlatú palmu, ale Jean Dujardin v hlavnej úlohe dostal cenu pre najlepšieho herca.
Do našich kín prišiel už o necelý rok, tesne po tom, ako vyhral Zlatý glóbus a tesne pred tým, ako ovládol Oscary. Na Slovensku neboli Dujardin ani režisér Michel Hazanavicius dovtedy veľmi známi, a film u nás videlo 7340 divákov, čo pri takomto type filmu považuje Forum Film za úspech.
„Na plagáte sme už mali glóbusy aj palmy,“ hovorí Jana Studená. „Nedá sa povedať, že by prestížne ocenenia filmu vždy pomáhali zvyšovať návštevnosť, toto bol však ten prípad. Do kina naň chodil skôr vyberavý divák a tomu ocenenia pomáhajú zorientovať sa v tom, čo je dobré.“
Premiéra filmu bola pre ňu zážitkom, v jednej chvíli si uvedomila, že je v sále úplné ticho. Nie preto, že The Artist je nemý, ale preto, že si nikto netrúfol chrúmať pukance. „Všetci boli takí sústredení, až som začala uvažovať o tom, či nás farba a zvuk zbytočne neodpútavajú od príbehu,“ hovorí.
Napriek tomu, dodnes zrejme zostalo dosť ľudí, ktorí sa čiernobieleho a nemého filmu boja, a preto čarovný Hazanaviciusov film nevideli.
